Trenčianske Teplice - Kúpeľný dom Machnáč

Turistické cíle • Dům, budova

Machnáč • Fotografie (35) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (35 fotografií)

každá izba mala balkón

bývalý liečebný dom

Vstoupit do fotogalerie (35 fotografií)

Je prvá polovica minulého storočia, rok 1932 a v kúpeľnom meste Trenčianske Teplice slávnostne otvárajú novovybudovaný kúpeľný liečebný dom pre nemocenskú poišťovňu súkromných úradníkov. Projekt pre vznik tohto liečebného domu vyšiel z architektonicej súťaže v roku 1929, ktorú vyhlásila Nemocenská pokladna súkromných úradnikov v Prahe. Prvú cenu získal český architekt, výtvarník, návrhar nábytku, vysokoškolský profesor Jaromír Krajcer. Jaromír Krejcar patril k jednému z najvýznamnejším českých architektov medzivojnového obdobia. Projekt pre výstavbu kúpeľného domu vznikol v roku 1930, práce na jeho výstavbe previedla firma Nekvasil.

Liečebný dom Machnáč slávnostne otvorili 1. júna 1932. Vznikla budova patriaca k vrcholu funkcionalistickej architektúre medzivojnového obdobia v Československu. Mnohí Machnáč nazývali aj ,,Parník,, viedol ich k tomu pohľad ma časť budovy od parku s rovnakými oknami a balkónami so zábradlím pripomínajúci kajuty veľkej lode.

Budova liečebného domu je šesťposchodová budova v pôdoryse tvaru písmena T. Spodnú časť písmena tvorili spoločenské miestnosti : kuchyne v suteréne, v prízemí reštauracia, na poschodí kaviareň a čítarňou a na streche bola slnečná terasa so sprchami. Hornú časť písmena T s výhľadom do celého Kúpeľného parku tvorili izby pre hostí s priestrannými chodbami.

Kapacita liečebného domu bola 110 kúpeľných hostí, ktorí bývali v dvojposteľových izbách so spoločnými sprchami a WC na chodbách. V minulosti to asi nebol až tak veľký problém, dnes by asi spoločné toalety a sprchy na chodbách návštevníkom už moc nevyhovovali. Na izbách mali ubytovaní hostia iba umývadlo. Každá izba mala svoj balkón a unikátne okná vyklapajúce sa do strán.

Liečebný dom Machnáč navštevovala v minulosti v hojnom počte hlavne klientela z Nemecka a Rakúska, niektorí Nemci aj dvakrát do roka. Prichádzali tam hlavne na poúrazovú liečbu, procedúry s veľmi dobrou teplickou vodou mali pre nich blahodárne účinky, patrili medzi najlepšie v Československu. Tieto procedúry sa nevykonávali v samotnom Machnáči, kde boli hostia ubytovaní, ale prebiehali v niekoľko desiatok metrov vzdialených bazénoch a liečebných domoch.

Budovu v roku 1969 zaradili do Súpisu pamiatok na Slovensku, od roku 1996 je Národnou kultúrnou pamiatkou. Počas privatizácie v roku 1997 sa stal jednou z privatizovaných nehnuteľnosti aj Machnáč. O päť rokov neskôr majiteľ jeho prevádzku ukončil a mal mať v pláne jeho porestavbu na vysokoštandartný hotel. Majiteľ sa ale nedohodol s pamiatkármi, podľa nich by nová prístavba poškodila orginálne dielo oceňené aj v zahraničí.

Od roku 2002 je liečebný dom zatvorený, budova sa nevyužíva a chátra. Kedysi vyhľadávaný liečebný dom je dnes v alarmujúcom stave, mnoho okien je rozbitých, opadáva omietka. Budova láka zlodejov i vandalov. Ostáva už len dúfať, že sa nájde riešenie a financie pre záchranu a obnovu Machnáča. Pamiatkári ho ,,neochrania,, pred všetkými investormi a snáď sa nájde ešte riešenie na ,,vyliečenie,, tohto historického liečebného domu, než sa nakoniec úplne zrúti.