Ústí nad Labem - Podchod pri moste Dr. E. Beneše
Dominantami miest sú hlavne kostoly, veže, námestia, ktoré sú lákadlom turistov. V niektorých mestách sú protikladom podchody, tým sa miestní alebo turisti radšej vyhnú, pokiaľ ich nemusia použiť.
Neplatí to o podchode v centre Ústí nad Labem blízko Benešovho mostu. Z obyčajného ,,tmavého,, podchodu vďaka projektu ,,Neznámí hrdinové,, sa podchod zmenil na osemdesiat metrov dlhý farebný obraz so životným príbehom RNDr. Ruth Hálovej, mikrobioložky, amatérskej maliarky a jednej z takzvaných Wintonových detí. Toto zaujímavé dileo vytvorili dve mladé umelkyne - ilustrátorky a grafičky Adéla Bierbauemer a Magdaléna Gurská.
RNDr. Ruth Hálová, rodená Adlerová sa narodila 26. februára 1926 v Českém Krumlově v židovskej rodine. Otec Leopold pochádzal z nemecko hovoriacej židovskej rodiny, mama Zdeňka pochádzala z rodiny českej. Staršia sestra Eva sa narodila v roku 1921. Otec Leopold sa po skončení I. svetovej vojny vrátil s podlomeným zdravím. Bol legionárom v Rusku. Pri zdolávaní studenej rieky prišiel k zápalu pľúc a neskôr sa pridali aj problémy so srdcom. Zomrel keď mala Ruth 10 mesiacov. Matka Ruth pracovala v továrni vo Spirově ako sekretárka a o domácnosť sa starala babička Marie Kohnová.
So štúdiom začala Ruth v päťročnej nemeckej škole, potom v štúdiu pokračovala na nemeckom gymnáziu. Pre svoj židovský pôvod začala byť na gymnáziu šikanovaná a preto sa celá rodina radšej odsťahovala do Protivína za príbuznými a neskôr do Prahy. Matka Zdeňka si uvedomovala aké nebezpečie pre židovský pôvod jej dcéram hrozí a keď sa dozvedela o činnosti Nicholase Wintona, rozhodla sa svoje dve dcéry, staršiu Evu a vtedy trinasťročnú Ruth vyslať do bezpečia, do zahraničia. Ruth nastúpila do takzvaného Wintonovho vlaku na Masarykovom nádraží 29. júna 1939 a jej o päť rokov staršia sestra Eva 2. augusta 1939 na vtedajšom Wilsnovom nádraží. Mala veľké šťastie, bol to posledný vlak, ktorý vyrazil do Anglicka.
Ruth bývala v Anglicku celkovo v troch rodinách. Prvá rodina Jonesových žila v Shirley u Birminghamu. Mali jedného postihnutého syna. Tu Ruth dokončila povinnú školskú dochádzku. V Rugby jej našli sponzora, ktorý jej zaplatil strednú školu. Rodina Cleaverových mala už dve deti a tak sa Ruth po pol roku dostala do novej rodiny, do rodiny Boagových. Školu dokončila po dvoch rokoch kedy získala nižšiu maturitu a začala pracovať. Sestra Eva sa učila za ošetrovateľku v nemocnici vo Woodlands. So "svojou" anglickou rodinou Boagových sa Ruth stretávala aj po vojne, keď za ňou prichádzali do Československa.
K Ruth sa až na konci mája 1945 dostala informácia, že jej matka zázračne prežila holokaust. Matka bola v roku 1943 transportovaná do Terezína, kde sa už dostala na listinu. Mala však šťastie. Stretla sa tu s bratrancom, ktorého si zobrala ( nikto nevedel že sú príbuzní ) a to ju zachránilo pred transportom do Osviečimu. Spolu prežili Terezín a aj týfus sa im vyhnul. Po vojne odišli do Teplic, kde Arnošt predtým pracoval.
Ruth sa do Československa vrátila 24. septembra 1945, jej sestra hneď po oslobodení išla pomáhať s týfusom, ktorý postihol mnohých v koncentračnom tábore v Terezíne. So svojou matkou sa Ruth stretla na bombardovaním zničenom vlakovom nádraží v Ústí nad Labem. Maminka žila v Teplicích a Ruth tam prišla z Prahy.
V roku 1946 začala Ruth študovať na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity. V roku 1952 vyštudovala odbor mikrobiologie. Pracovala v pražskom Motole, potom rok v Karlových Varoch a nakoniec v Ústí nad Labem na virológii. Bola dvakrát vydatá, z prvým manželom Ing. Hanušem Eisnerem mala syna Petra a dcéru Hanu. Jej druhým manželom bol huslista Milan Hála, strávili spolu 45 rokov. V dôchodku začala ako samouk maľovať V roku 2015 mala v krumlovskej synagoge samostatnú výstavu obrazov. Mnohokrát navštívila Indiu, venovala sa učeniu indického duchovného Sai Baby. Jej posledným domovom bola obec Holubov u Českého Krumlova. Zomrela v roku 2020.
Sestry Adlerové mali šťastie, že odišli vo "vlakoch sira Nicolasa Wintona" do Anglicka a po skončení vojny sa mohli stretnúť so svojou matkou, ktorá prežila Terezín.
Motto Ruth Halovej : "Když se rohodnete k něčemu dobrému tak jděte za tím a ono se to podaří." Jej životné krédo : " Žiť šťastne a pomáhať druhým ku šťastiu. "