Loading...
Mesto Valašské Klobouky nezabudlo na svojho rodáka, spisovateľa a publicistu Ladislava Mňačka a pri príležitosti jeho 100. narodenín odhalilo zaujímavý umelecký artefakt, pamätnú lavičku, na ktorej si môžu okoloidúci posedieť, odpočinuť si, dá sa na nej aj mierne pohojdať alebo len tak sa pozerať sa na námestie.
Lavička je zhotovená z kovu a dubového dreva v modernom desingovom pojatí, zhotovili ju v historickej kováčskej dielni strednej súkromnej umeleckej škole Ave Art v Ostrave. Autormi tohto diela sú Marek Břuska a Lukáš Dvorský. Jej hlavná časť je zhotovená z ušľachtilého kovu, na operadle je v strede tvar československej mapy ešte s jej predĺženou východnou časťou vtedajšej Podkarpatskej Rusi. Vľavo je nápis jeho diel : Jak chutná moc, Opožděné reportáže a Smrt si říka Engechen. Vpravo je podpis Ladislava Mňačka a letopočty 1919 - 1994.
Sediacu časť lavičky tvoria štyri drevené prinitované dosky v tvare štvorcov.
Ladislav Mňačko bol povolaním spisovateľ, dramatik, básnik, novinár, scenárista, publicista, prozaik, redaktor a televízny scenárista. Lavička je poctou rodákovi Ladislavovi Mňačkovi.
Ladislav Mňačko sa narodil vo Valašských Kloboukách 29. januára 1919 v dome č. p. 50 manželom Julie Mňačkovej, rodenej Kovalčíkovej a Františkovi Mňačkovi. Dom č. 50 už neexistuje, stál na mieste dnešného kultúrneho domu na Masarykovom námestí. Vo svojich rodných Kloboukách žil malý Ladislav iba krátko, jeho rodina sa odsťahovala na Slovensko, kde jeho otec, vyučený papučiar získal miesto poštmistra v meste Martin. V dobe druhej svetovej vojny sa aktívne zapojil do partizánskeho hnutia, pripojil sa k ploštinskej skupine. V dobe komunizmu patril k prominentným novinárom, bol oddaným komunistom, neskôr však stratil nadšenie pre komunizmus a pridal sa na stranu odporcov tohto režimu. Bol dopisovateľom v Palestíne, ako dopisovateľ navštívil napríklad Albánsko, ZSSR, Izrael, Mongolsko, Čínu. Maďarsko, Zakarpatskú Ukrajinu, Taliansko, NDR, NSR, Rakúsko, Vietnam. V roku 1959 s úspechom vydal autobiobrafický román Smrť si hovorí Engelchen. Jeho knihy vyšli v 26 jazykoch. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy odišiel do Rakúska, tvoril televízne scenáre a prózu.
V roku 1989 sa vrátil do Československa, kde ostro vystupoval proti rozdeleniu štátu. Zomrel 24. februára 1994 v Bratislave vo veku 75 rokov. V roku 2022 získal Rád Tomáša Garrigua Masaryka I. triedy in Memoriam.