Vodná dielo Nosice - Priehrada mládeže

Turistické cíle • Vodní nádrž

hrádza • Fotografie (52) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (52 fotografií)

vodná nádrž

betónove výpusty

Vstoupit do fotogalerie (52 fotografií)

Najdlhšou slovenskou riekou je Váh, ktorý má dĺžku 430 kilometrov. Svojú púť po Slovensku začína od Tatier a končí ju u Komárna, kde sa vlieva do Dunaja. Váh vzniká u Kráľovej Lehoty, v nadmorskej výške 664 m. n. m., kde je sútok Bieleho a Čierneho Váhu. Koniec toku Váhu je v Komárne, kde sa nadmorskej výške 106,5 m. n. m. vlieva do veľtoku Dunaj.

Počas storočí Váh spôsoboval veľké problémy a to záplavami, ktoré prinášali veľké škody a vyžiadali si aj ľudské životy. Z tohto dôvodu sa začala výstavba takzvanej Važskej kaskády, ktorej hlavným účelom je vyrovnávanie prietoku Váhu, zabraňovaniu povodní a výroba elektrickej energie. Vznikol tak systém 22 priehrad s vodnými elektrárňami. Prvou z týchto priehrad je Liptovská Mara, poslednou sú Madunice. Súčasťou Važskej kaskády je aj vodné dielo Nosice, nazývana aj Priehrada mládeže postavená medzi mestami Považská Bystrica a Púchov.

Priehradu, veľkolepé vodne dielo, budovali v 50. rokoch minulého storočia v rámci povojnovej industrializácie Slovenska. S výstavbou priehrady sa začalo v roku 1949, dokončili ju v roku 1958. Počas vrtov pri stavbe hrádze došlo k náhodnému objavu minerálneho prameňa, ktorý bol základom pre vznik kúpeľov Nimnica. Názov Priehrada mládeže bol odvodený od najpočetnejšej skupiny pracujúcej na tejto stavbe. Okrem najpočetnejšieho množstva mladých ľudí na výstavbe pracovali samozrejme aj kvalifikovaní stavební robotníci, ale aj politickí väzni, seleziáni, františkáni. Počas rokov 1950 - 1957 na výstavbe tohto diela pracovalo až 55 000 brigádnikov. Od nášho otca sme sa dozvedeli, že jedným z týchto 55 000 bol aj jeho otec, teda náš dnes už nežijúci dedo Zdenek, vtedy nemal ani 20 rokov.

Priehradný múr je vysoký 36 metrov, jeho dĺžka je 472 metrov. Objem nádrže je 36 mil. m2 na ploche 5,7 km2, maximálna hĺbka je 18 metrov. Súčasťou vodnej nádrže je od roku 1957 aj vodná elektráreň. Elektráreň má spolu 3 krát vertikálne Kaplanové turbíny s prietokom 3 x 130, spolu 390m3 o výkone 3 x 22,5, spolu 67,5 MW. Tieto tri kaplanové turbíny dokážu za rok vyrobiť 157,4 GWh elektrickej energie. Odpadový kanál od vodnej elektrárne je dlhý 2,65 kilometra a ústi do koryta Váhu pri Púchove.

Okolo priehrady vedie železnica, ktorá spája Bratislavu s Košicami. Kolajnice sú postavené na úzkom páse medzi priehradou a pohorím. V dnešnej dobe tu prebieha modernizácia železničnej trate. V Púchove je už postavený železničný most, ktorý bude slúžiť ako odbočka od pôvodnej trasy. Vlak bude pokračovať cez nový tunel popod kopec za kúpeľami Nimnica, ďalej trasa povedie cez ďalší nový most vedúci cez priehradu, vráti sa späť na časť pôvodnej starej trate a odtiaľ vojde vpravo do ďalšieho tunelu, z ktorého vyjde v Považskej Bystrici.