Záriečie u Púchova - Evanjelický kostol
Obec Záriečie u Púchova v minulosti patrila panstvu Lednica. Prvýkrát sa spomína ako Zaryecze v roku 1475. Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo prevažne poľnohospodárstvom, chovom dobytka, nožiarstvom, tkáčstvom, garbiarstvom, kováčstvom, šitím papúč, výrobou detských vŕbových píšťal. Postupným spriemyslovaním regiónu v 20. storočí začala väčšia časť obyvateľstva pracovať v závodoch v Púchove a Považskej Bystrici.
Hlavnou sakrálnou pamiatkou obce je evanjelický tolerančný kostol. Evanjelický kostol je jednoloďovou klasicistickou stavbou z roku 1786, v tom roku ho aj vysvätili. Postavili ho na mieste, kde predtým stál pôvodný drevený kostol z roku 1657. Novopostavený kostol nemal vežu, tu získal počas prestavby v roku 1859 pod vedením púchovského staviteľa J. Mosea.
Kostol je jednoloďovou stavbou v štítovej časti s malou vstavanou hranolovitou vežičkou. Priečelie je ukončené štítom s prelamovanou rímsou, veža má zvukové okná, zvonovitú strechu s laternou. Hlavný vchod je v priečelí, chráni ho zdobená strieška s krížom podopieraná dvoma hranolovitými stĺpikmi. Nad vchodom je jedno okno v hornej časti zaoblené, v štíte je ešte jedno okno kruhové.
Loď kostola má sedlovitú strechu, v pôdoryse s tvarom obdĺžnika, je ukončená pravouhlým presbytériom. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambranami. Najmladšou časťou kostola je sakristia, ktorú ku kostolu pristavili v roku 1986.
Zariadenie kostola je po úpravach novodobé, má trojramennú protestantskú emporu zakotvenú do stĺpov, ktoré sú zároveň aj nosnou časťou plochého stropu. Jednomanuálny deväťregistrový organ je zo začiatku 20. storočia, je umiestnený na chóre, jeho staviteľ je neznámy. Z pôvodného dreveného kostola z roku 1657 sa zachoval renesančný oltár s kazateľnicou, ten však počas prestavby v 60. rokoch 20. storočia zmizol. Objavili ho až v roku 2014 v depozitároch Slovenského národného múzea v Martine a v Bratislave.
Kostol je od roku 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, stojí v strede obce juhozápadne od miestneho cintorína. V súčastnosti ho ,,zdobí" od cintorína lešenie, je to posledná časť rekonštrukcie jeho exteriéru.