Zemianske Kostoľany - Karolkin kaštieľ
V obci Zemianske Kostoľany sa nachádzajú neďaleko pri sebe až tri kaštiele a jedna kúria. Najväčší je starý renesančný kaštieľ s parkom. Oproti cez ulicu Ľ.Štúra sa nachádza tzv. Karolkin kaštieľ, ktorý bol postavený v 1. polovici 17.st. v renesančnom štýle a upravený bol koncom 19.st. Ide o novší renesančný kaštieľ v obci. Pôvodne v týchto dvoch neďalekých kaštieľoch bývali dve sestry Kostolániyové so svojími rodinami. Ako posledná tu bývala Izabela Kostolániová, prezývaná Karolka podľa mena jej manžela Karola Kostolániho (1855 - 1927 ).
Karolkin kaštieľ je dvojpodlažnou budovou obdĺžnikového pôdorysu s dvoma nárožnými okrúhlymi arkiermi. Nad oknami sú kamenné rímsy. Miestnosti majú krížové a valené klenby s lunetami. Kaštieľ nemá okná, ale strecha je nová, takže sa dá povedať že je v dobrom stave.
Po vojne v kaštieli bola umiestnená materská škôlky a neskôr tu sídlili kancelárie neďalekého Štátneho majetku. V 20.st. bolo na budove prevedených niekoľko opráv. Dnes je objekt v rukách súkromníka.
Niečo zo života posledného majiteľa kaštieľa a jeho vnuka :
Karola Kostolániho (1855 - 1927 ) bol najskôr štábnym nadporučíkom delostrelectva, od roku 1893 zastával funkciu cisársko-kráľovského komorníka. V roku 1904 získal hodnosť majora a bol prevelený do Košíc. V hodnosti plukovníka delostrelectva ukončil vojenskú karieru a vrátil sa do Zemianskych Kostolian, kde je pochovaný na evanjelickom cintoríne.
Jeho vnuk Dr. Karol Kostoláni ( 1926 ) bol v Maďarsku odsúdený na doživotie, ale počas revolúcie v roku 1956 sa mu podarilo vyslobodiť a r. 1957 opustil Maďarsko a usadil sa vo Francii, kde žije v meste Nansy. V roku 1964 získal doktorát z inžinierstva. zaoberal sa datovaním ložísk uránu nielen vo Francúzsku. Objavil analytickú techniku, ktorá umožňovala stanoviť vek mikroskopických kryštálov zirkónu. Bol poverený vedením oddelenia ústavu, kde objavil metody analýzy uránu a tória. Na akadémii učil chémiu ( 1972 - 1988 ). Od roku 1980 viedol laboratórium, kde študoval mikroskopické pevné a tekuté inklúzie v horninách. V roku 1988 odišiel na dôchodok, ale aj potom študoval a prednášal. Publikoval 50 vedeckých publikácii a dva zo svojich vynálezov si nechal patentovať. Prednášal na medzinárodných kongresoch a zahraničných univerzitách.