Zemianske Kostoľany - kúria Kosztolányiovcov, nazývaná aj Jožičkina kúria

Turistické cíle • Dům, budova

najvyššia časť stavby

kúria bez strechy

kúria zarastá vegetáciou

detail

padajúce múry

aj chmel obklopuje budovu

múr a náletové stromy

detail okienka

najvyššia časť objektu

časť obvodového múra

dve historické budovy neďaleko seba, ďalšie dve len o kúsok ďalej

stromy v budove

pohľad na chátrajúcu budovu

budova obrastená stromami

pohľad z cesty

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (16 fotografií)

Obec Zemianske Kostoľany sa môže pochváliť až štyrmi objektmi bývalých šľachtických rodín. Ide o tri kaštiele - zámočky a jednu kúriu.
Zemianske Kostoľany už svojím názvom hovoria o tom, že od nepamäti patrili zemanom z rodiny Kosztolányiovcov.

Kostolányiovci sa do dnešných Kostolian presťahovali v 16. storočí z Kamenca. Postupne si vybudovali svoje obydlia, tri kaštiele a jednu kúriu.
Kúrie boli v minulosti v Uhorsku skromnejšie vidiecke sídla strednej a drobnej šľachty. Išlo prevažne o prízemné alebo jednoposchodové budovy so skromnejšou architektonickou výzdobou.

Počas prehliadky Zemianskych Kostolian som si pozrela všetky budovy Kostolányiovcov. V najhoršom, žalostnom stave je dnes kúria. Pokiaľ sa v najbližšej dobe nezačne s jej obnovou, záchranou, asi úplne zanikne, voda a mráz dokonajú jej skázu, rozpadne sa. Neviem či je ešte vôbec možnosť ju opraviť, je podľa mňa v dezolátnom stave. Budova nemá ani strechu.

Budova je nazývaná Jožičkina kúria alebo Kosztolányiovská kúria. Ide o typickú budovu tradičného bývania nižšej šľachty. Názov Jožičkina kúria má podľa Margity, Zuzany, Gizely Kostolányovej, ktorú prezývali Jožička a to podľa krstného mena jej nebohého manžela Jozefa Kostolányiho.

Budovu postavili okolo roku 1612, v pôdoryse má tvar nepravidelného obdĺžnika, kde je zakomponovaný aj starší objekt. V 18. storočí ju barokovo upravili a v polovici 19. storočí empírovo.

Obec sa snaží niečo s kúriou podniknúť. Dali návrh aj na jej demoláciu, ale pamiatkový úrad to nedovolil, vraj stavba má zachovalé pamiatkové hodnoty. Chátrajúca budova nemá vlastníka a to je hlavný problém. Naposledy budovu využíval štátny majetok ako sklad, ten sa ale po revolúcii rozpadol. Keďže obec nenašla vlastníka, dala podnet na krajský pamiatkový úrad, ktorý by sa mal dopátrať k vlastníkovi a až potom sa bude môcť problém Jožičkinej kúrie riešiť.
Smutný bol aj koniec pani Kostolányovej, po ktorej je kúria pomenovaná. Keďže jej zomrel manžel aj syn, žila v kúrii len s bírešmi ( prísklušníci dedinskej chudoby nevlastniaci dom ani pôdu ). Tí ale jej smrť oznámili jej sestre Anne až na druhý deň. Keď prišla do kúria, našla ju vyplienenú. Sluhovia poodnášali všetko hodnotné čo sa v dome nachádzalo. Nepodarilo sa mi zistiť v ktorom období to bolo.