Považské Podhradie, Považský hrad

Kam a jak jedeme?

Jednu krásnu februárovú sobotu sme sa vydali na výlet do blízkeho Považského Podhradia a na Považský hrad. Hrad je pekne vidieť z dialnice Žilina - Bratisklava. Manželka vždy keď prechádzame okolo, hovorí, že sa musíme ísť na hrad pozrieť. Boli sme tu s deťmi pred pár rokmi, ale to ešte nebola vybudovaná dialnica. Boli sme zvedaví na pohľad z hradu na Váh, kanál, dialnicu, Veľký a Malý Manín... Hrad leží na vápencovom brale v nadmorskej výške 437 m. n. m.

Za čím jedeme?

Cieľom nášho výletu okrem kultúrnych pamiatok - hrad, kaštiel, kostol bola aj malá prechádzka prírodou.

Zaparkovali sme pri rokokovom kaštieli, ktorý sa nachádza pod hradnou skalou, pri kostole. Po vystúpení z auta sme začali hneď s fotografovaním kaštiela. Cieľom bolo spraviť niekoľko fotiek pre našu babičku, ktorá v tomto kaštieli strávila niekoľko týždňov. Babička sem prišla po vojne na doliečenie z východného Slovenska a odchádzala odtiaľ už do západných Čiech, kde sa jej rodina medzičasom presťahovala. Vtedy ju nenapadlo, že v budúcnosti bude bývať v mestečku ležiacom asi 40 km od Považského Podhradia. Vtedy kaštiel ležal pri Váhu a babička si pamätá, že zo železničnej stanice sa ku kaštielu plavili na plti. Hrávali sa v parku pri kaštieli a do blízkeho kostola chodili na omše.

Dočítali sme sa, že výstavba rokokového kaštiela začala roku 1750 pri brehu rieky Váh ( dnes leží pri umelom kanály ) a dokončená bola v roku 1775 (6). Prvým majiteľom, o ktorom hovorí kronika mesta Považská Bystrica, bol rod Balassovcov. Vo vnútri kaštiela bola aj kaplnka, ktorá slúžila pre bohoslužby, na ktorých sa zúčastňoval aj ľud z Považského Podhradia. Poslednou majiteľkou bola do roku 1918 barónka Popperová ( táto rodina vlastnila v Bytči pílu, založila miestny pivovar ( dodnes sa tu varí bytčiansky Popper, dali postaviť hotel pod Trenčianskou skalou Elizabeta ). Ďalší osud kaštiela bol nasledovný :

- v lete 1919 na poschodí kaštiela boli ubytovaní vojaci 21. pešieho pluku

- v roku 1927 bola správkyňou kaštieľa Hana Gregorová - spisovateľka, žena známeho spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského

- v roku 1932 tu bol zriadený ústav pre duševne choré deti

- v roku 1939 tu bol dievčenský internát

- v roku 1946 prevzala kaštiel Liga proti tuberkulóze ( v tom čase tu pobývala naša babička )

- v rokoch 1950 - 1955 slúžil ako internát

- v rokoch 1958 - 1975 tu bola umiestnená materská škôlka

- kaštieľ slúžil aj ako skladový priestor pre rôzne firmy, ktoré veľkou mierou prispeli k jeho chátraniu.

Neďaleko od kaštieľa sa nachádza kostol zasvätený sv. Ladislavovi. Začal sa stavať v roku 1843 a bol dostavaný po 18 - tich rokoch. Pri požiari v septembri 1888 kostol zhorel. Obnovený bol až roku 1929. Okolie kostola je pekne upravené, za kostolom sa nachádza oddychová zóna - stromy, lavičky. Vedľa kostola stojí fara.

Od kaštieľa a kostola sme sa vydali smer hrad. Hneď za kaštielom stojí ďalší kaštieľ. Tento renesančný kaštieľ, na rozdiel od rokokového je po rekonštrukcii, je v súkromnom vlastníctve. Kaštieľ dal postaviť v prvej tretine 17. storočia Šimon Balassa. Roku 1631 sa do neho presťahovali z hradu. V 18. storočí bol kaštieľ prestavaný a bolo vybudované záhradné terasovité schodište,ktoré spája kaštieľ s parkom. Roku 1914 bol zmodernizovaný. Cez vojnu 1944-45 bol značne poškodený a zanikli jeho hospodárske budovy. V rokoch 1955 - 56 bolo prestavané poschodie a upravená fasáda. Kaštieľ slúžil ako sklad CO. Nad vstupným portálom je erb a letopočet 1631. Kaštieľu sa hovorí Burg.

Pri renezančnom kaštieli sme odbočili do lesa. Na začiatku bola informačná tabuľa, ktorá nás oboznámila s minulosťou Považského hradu. Bol postavený koncom 13.storočia ako odpoveď na vpád Tatárov v roku 1242 na Slovensko. Uhorský kráľ Bela IV. dal vtedy postaviť viac kamenných hradov na Považí. Hrad bol postavený na strategickom mieste, kde popri Váhu prechádzala obchodná i vojenská cesta na Moravu, do Poľska a na juh. Kráľovský hrad bol súčasťou pevnostného systému stredného Považia.

Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1316, keď bol jeho majiteľom Matúš Čák Trenčiansky ( pán Váhu a Tatier ), ktorý sa hradu zmocnil násilím.

Hrad sa v roku 1458 dostal do vlastníctva rodiny Podmanických, keď ho kráľ Matej Korvín daroval Ladislavovi Podmanickému. Rod Podmanických bol významným rodom v Uhorsku. Michal Podmanický padol v bitke pri Moháči roku 1526 spolu s uhorským kráľom Ľudovítom II. Štefan Podmanický bol najstarší biskup v Uhorsku, korunoval Jana Zápoľského a tiež Ferdinanda I. Habsburského. Podmanický opravili všetky objekty v hrade a hrad rozšírili. Veľký požiar roku 1543 ťažko poškodil jednotlivé stavby. Pri oprave hrad aj rozšírili o predhradie. Po Podmanických ( ich rod vymrel roku 1558 ) pripadol hrad roku 1571 Ondrejovi Balassovi ( bol hlavným kráľovským komorníkom a novohradským županom ). Jeho syn Imrich dal pod hradom postaviť roku 1631 kaštieľ, do ktorého sa rodina presťahovala z nepohodlného hradu. V čase najväčšieho rozmachu žilo na hrade údajne až 400 ľudí. V roku 1684 obliehalo hrad vojsko cisára Leopolda I., keď ho krátko predtým obsadili tököliovské vojská. Z obavy aby sa hrad nestal sídlom povstalcov, ho dal cisár v roku 1698 zničiť. Odvtedy hrad chátra. Od 19.st. sú to už len ruiny.

Najstaršími časťami hradu sú veža, stojaca na najvyššom bode brala a gotický palác. Od veže je za slnečného počasia krásny pohľad na Veľký a Malý Manín a tiež na trbliejúci sa Váh a vody kanála. Dnes je už dominantná aj diaľnica.

Čiastočne sú zachované múry paláca, veží a opevnení. Na paláci sú viditeľné otvory okien, miestami so zachovanými renesančnými rímsami. V niektorých priestoroch sú zvyšky renesančných klenieb. Dnes je hrad vo vlastníctve mesta Považská Bystrica. Okolie hradu a tiež nádvorie boli vyklčované, upravujú sa múry, aby nedochádzalo k ich samovolnému padaniu. Za hradbami sa nachádza osvetlenie.

Jak a kde jsme se najedli a ubytovali?

Keďže to bol náš poldenný výlet o možnosť stravovania a ubytovania sme sa nezaujímali.

Co se nám nejvíce líbilo a co naopak ne?

Páčilo sa nám, že o hrad sa začala zaujímať dobrovolná skupina nadšencov a upravila nádvorie hradu, spevňuje múry. Pekné výhľady na okolie. Zaujímavý je pohľad na vedľajšiu cestu, vedľa nej sa vinie kanál, vedľa neho diaľnica, nasleduje rieka Váh a nakoniec hlavná cesta a ešte medzi nimi hlavná trať Bratislav - Košice. Po stavbe diaľnice zostali jazierka - štrkoviská. Tu sa postupne usádzajú naši vtáci, viditeľné sú hlavne veľké labute. Bohužiaľ sme nemali pekný výhľad na Veľký a Malý Manín ( nesvietilo slnko ). Z hradu nie je vidieť pekný dialničný most v Považskej Bystrici, boli sme zvedaví ako vyzerá a z vtačej perspektívy.

Ostatní informace

Vstupné na hrad sa neplatí, ide len o zrúcaninu. Rokokový kaštieľ je v dezolátnom stave, pre verejnosť neprístupný. Renezančný kaštieľ je po rekonštrukcii a je v súkromnom vlastníctve. Kostol sv. Ladislava bol v čase našej návštevy zatvorený.