Týždeň na slovenských horách

Fotografie (1)

Cielom nášho týždenného putovania po slovenských horách bolo pohorie Slovenský kras a Volovské vrchy, ktoré sú súčasťou Slovenského Rudohoria. Keď sme v piatok 19. 07. krátko pred polnocou nasadali do rýchliku Polana, netušili sme, že najvetší záber dostaneme hneď po vystúpení na stanici Rožňava. Len asi pol hodiny šlapania po ceste do obce Jovice bolo bez dažďa. Ale čo sa dialo potom, to bol tropický dážď v trvaní 4-5 hodín takmer bez možnosti akéhokolvek úkrytu. Ale poďme radšej k popisu trasy. Z Jovíc sme prudko stúpali po modrej na Silickú planinu. Tento kraj už poznáme a tak sme vedeli, že asi 45 min. stúpanie je na celej trase jediné, a ak sa dostaneme na planinu, čaká nás iba zvlnený lahký terén. Na vrchu planiny sa charakter terénu prudko mení. Mohutné prepadliská a závrty či jamy svedčia o množstve krasových jaskyní a priepastí. My sme pokračovali po zelenej smer Silica, pretože modrú sme už prešliasi pred 12 rokmi. Zelená vedie večšinou lesom a nie je taká zaujímavá ako modrá. Naviac neutíchajúci prudký dážď nám znemožňoval robiť inú činnosť ako šlapať a šlapať. Až asi po 2,5 hod. sme narazili na senník s možnosťou úkrytu, ale to už nám bolo celkom jedno, pretože sme boli napriek pláštenkám úplne premočení. Pôvodný plán pozrieť si ústie najhlbšej priepaste Brázda ( -180 m) padol a my sme boli nútení hladať teplo a sucho. Preto sme nepokračovali podla plánu od hájovne Závozná po žltej, ale po ceste do obce Silica. Tu sme si našli súkr. penzion, kde sme si do rána posušili veci a mohli pokračovať ďalej. Z obce Silica sme išli po červenej prekrásnou krajinou krasového charakteru. Lúky a lesíky,ohrady salašov a hlboké krasové závrty a prepadliská. Na tejto trase sa nachádza polov.chata Rakyta, ktorá by mohla byť útočiskom pri zlom počasí. Terasa chaty je pokrytá rozpraskaným sklom, takže je to trochu chabý úkryt, ale krbový altánok je na tom lepšie. Salaš, uvedený na mape je beznádejnou ruinou a neposkytuje žiadny úkryt. Cesta až do Jabloovského sedla je pohodová s velmi peknými výhladmi a to najme na Volovské vrchy. Okolo obeda sme sa dostali do Jablonovského sedla, kde sme nemohli vynechať kolibu Soroška a zajesť si miestne špecialita a dať si pivko. Asi po hodine sme mierne vystúpali po červenej nad sedlo. Nádherný výhlad na Rožňavskú kotlinu s hradom Krásna Horka je naozaj nezabudnutelný. Cesta je nenáročná a prekrásna. U prameňa Mútna studňa sme sa opláchli a nabrali vodu a pokračovali až na lúky nad Lúčanským jazierkom.Tu sme postavili prístrešok a ostali spať. Ráno zase prší a tak balíme a schádzame k Lúčanskému jazierku, ktoré je úplne vyschnuté. Asi po hodine míňame na lesnej ceste drevenú búdu, ktorá je skvelým útočiskom pred dažďom a je schopná na noc pritúliť aj 10 člennú skupinu. My však pokračujeme ďalej a okolo 10 hod. schádzame do Zádielskej doliny. Na chate si dávame niečo zajesť a vypiť, čiastočne sa sušíme a keď dážď ustane schádzame touto prekrásnou kaňónovou dolinou do jej ústia. Dolina je bohužial čím viac zarastená náletovými drevinami a tak nie všade je možno vidieť mohutnosť skalných stien a brál. V ústí doliny je otvorený bufet. Pretože sa zasa mohutne rozpršalo nachádzame tu úkrat a nakoniec aj noclah. Ráno schádzame do obce Dvorníky a odtial busom do Turne nad Bodvou. Dokupujeme chlieb a šlapeme do obce Háje. Tu sme počkali na autobus a vyviezli sa do Hačavy. Z obce Hačava stúpame ( od 13,30 hod) po žltej do Hačavského sedla. Už tradične tu strácame na lúkach značku, a len to, že sme tu už asi tri razy boli,nám pomáha ju rýchle nájisť. Náš ciel je vystúpať po žltej až na Osadník ( 1186 m). Po chvíli nachádzame pod lesom smerovník. Cedula so žltou značkou chýba, ale v blízkosti je tyč zo značkou a tak sa rýchle orientujeme a vyrážame. Chodník je velmi slabo prešlapaný a značky takmer žiadne. Skorej ako značky nás vedie inštinkt a vedomie, že sa stále musíme držať hrebeňa. Neskorej značka pokračuje po lesných cestách. Tu si treba dať pozor, a na križovatkách týchto ciest sa vždy držať tej,ktorá ide hore. Okolo ciest je množstvo malín a tak sa krmíme ako medvede. V závere je stúpanie trochu prudšie, ale nič prehnané a tak sme o 16,30 na Osadníku. Tu sa žltá značka pripája na hlavnú hrbeňovú červenú trasu Slovenského Rudohoria. Kúsok pod Osadníkom je prameň. My však pokračujeme, pretože náš ciel je pekné táborisko u prameňa Zimná voda. Pamatáme si toto táborisko z naších predchádzajúcich pochodov a sme sklamaní, že na trase nie je žiadna značka k nemu. A tak aspoň informácia. Prameň je značený na mape a nachádza sa na druhej lúke smerom od osadníka. Je to dosť široké sedlo do ktorého ústia aj z bokov lesné cesty a na vrchu je dosť rozryté ťažbou. Ku prameňu sa dostanete od stredu sedla vpravo cestou či chodníkom a je asi 100 metrov od značky. Je tam pekné miesto na táborenie, ohnisko, no a bohatý, naozaj ladový prameň. Na oddych ako stvorené. Tu ostávame aj my spať. Upozorňujem, že žiadna voda nie je po chatu pod Skaliskom. Ráno pokračujeme po červenej do Úhornianského sedla, a odtial peknou krajinou stúpame smer Skalisko. Všade bolo plno čučoriedok a aj dosť zberačov. Skalisko (1293 m) je nielem svojím tvarom ale i polohou skutočnou dominantou KRAJINY. Výhlad z neho je fantastický a to vo všetkých smeroch. A tak sme sa kochali a kochali. A až sme sa nakochali, tak sme sa rozhodli, že zbehneme dolu do chaty a dáme si niečo za zásluhy. No a to sme nemali robiť. Velmi prudko sme klesali po zelenej asi dvesto výškových metrov a za pár minút sme boli na chate. Nechápem prečo táto chate vobec je, pretože chatár nám povedal, že na jedlo nemajú nič, a pivo sa im minulo. A tak jeme z vlastných zásob a varíme si našu kávu. No a krútime hlavou. Po žltej sa vraciame na hrebeň. Stúpanie je nenáročné a vedie stráňou hrebeňa do sedla. Na chate sme si nabrali vodu, (tej jedinej je tu dosť) a tak sme to potiahli na odbočku zelenej do Henclovej. Tu staviame prístrešok a spíme. Ráno sa spúšťame po zelenej do Obce Henclová. Značka je stará a značenie často chýba. Po čase sme ho stratili úplne a tak sa spúšťame nadivoko lesom k potoku a asi po 20 min.sme na lesnej ceste, ktorá nás vedie nádhernou širokou dolinou s drevenicami a lúkami plnými čerstvého sena. V Henclovej chytáme autobus do Nálepkova a odtial vlak do Dobšinskej ladovej jaskyne. Neskôr sme sa presunuli do stanice Červená Skala a to je koniec nášho putovania. Počas celej trasy na Volovských vrchoch sme nestretli ani jediného turistu, a v Slovenskom krase sme stretli iba dvoch. Množstvo ludí samozrejme možete nájisť u jaskyní a iných atrakcií, ale na hrebeňoch ani noha. K tejto túre doporučujem mapy:Volovské vrchy-Krompachy (č.125) a Slovenský Kras -Domica (č.139) ahoj a pekné chvíle na horách želá Borivoj

Poslední aktualizace: 31.7.2002

Týždeň na slovenských horách na mapě

Autor: 223365

Další články autora: 37

Kvalita příspěvku: