Vysoké Tatry - Hrebienok - ľadová krása 2.2.2013

Kam a jak jedeme?

Cieľom našej cesty sú VYSOKé Tatry, konkrétne Hrebienok. Cestovali sme vlakom na "otočku" z Trenčianskej Teplej do Popradu, kde sme prestúpili na vlak Poprad-Štrbské pleso. My sme vystúpili na zástavke Starý Smokovec. Zo železničnej stanice sme prešli k pozemnej lanovke a vyviezli sme sa na Hrebienok (990 m n.m. - 1285 m n.m. )

Za čím jedeme?

Cieľom nášho sobotňajšieho výletu sú medzinárodné majstrovstvá v tesaní ľadových sôch, ktoré sa konali na spomínanom Hrebienku 1.-3.2.2013.

Akcie sa zúčastnilo 8 družstiev z Chorvatska, Česka, Francúzska, Maďarska, Švédska, Fínska, Slovenska a Poľska.

Počas týždňa organizátori postavili hrad, ktorý bol lákadlom pre malých aj tých skôr narodených. Do hradu sa dalo vojsť a po schodoch vyjsť na vrch. Odtiaľ sa deti a tiež aj ich rodičia spúšťali smerom k lanovke.

Osem družstiev v piatok vytváralo sochy na tému MEDVEDE. V podvečer potom tieto sochy osvietili. Druhý deň mali ľadoví sochári spracovať tému KRAJINA Z KTOREJ PRICHÁDZAM. Na večer boli novovzniknuté sochy opäť nasvietené a na pripravenom pódiu prebiehal kultúrny program.V nedeľu bol tretí súťažný deň, téma sa mala losovať.

Takže my keď sme prišli na Hrebienok, mohli sme už obdivovať medvede a pozerať sa ako ľadoví umelci pracujú na druhej súťažnej téme. Viac na fotografiach.

Pred odchodom z Hrebienka sme spravili pár fotiek na okolie, ale žiaľ počasie nebolo vôbec ideálne na fotenie okolitých končiarov. Hrebienok / 1285 m n.m.m / leží na úpätí Slávkovského štítu. Jeho vznik ako turistického centra súvisí s rozvojom turizmu va Vysokých Tatrách v druhej polovici 19. storočia. Ako prvou bola postavená Bilíková chata, nachádzajúca sa pár desiatok metrov pod stanicou lanovky. Roku 1908 bola vybudovaná pozemná lanová dráha a to podnietilo výstavbu hotela Hrebienok v roku 1928. Dnes sa využíva sánkarská dráha, ktorá bola roku 1959 osvetlená. Sánkovanie prebieha do 21 hodiny. Sánky prepravuje lanovka.

Po zvezení sa pozemnou lanovkou z Hrebienka do Starého Smokovca sme si boli pozrieť krásny kostolík, ktorý sa nachádza hneď pod stanicou lanovky. Ide o kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. Tento neogotický kostol bol postavený roku 1888.

Kostol je postavený vo vysokohorskom alpskom štýle so svojím charakteristickým hrázdovým murivom ( konštrukcia je drevená a steny sú vyplnené murivom ). Dal ho postaviť spišský biskup na žiadosť arcikňažny Klotildy. Na oltári je socha gotickej madony z Ruskinoviec, ktorej originál sa nachádza v Národnom múzeu v Bratislave.

V noci z 9. na 10.8.1929 do kostola udrel hrom a vážne ho poškodil. Roku 1932 vežu demontovali ( už predtým bola naklonená, vplyvom nepriaznivého počadsia ) a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. Roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža.

Pri príležitosti návštevy pápeža Jána Pavla II na Slovensku roku 1995 bol kostol zvonku reštaurovaný.

Počas víchrice roku 2004 boli omietky a tiež drevené časti poškodené. Preto bol kostolík roku 2008 zvonku renovovaný. Boli upravené niektoré prehnité prvky z dreva, dané medené žľaby a prevedené nové nátery dreva a omietky a tiež bol novonatretý.

Po občerstvení sa v bistre hotela Smokovec sme opúšťali Starý Smokovec, ktorý vznikol ako najstaršia tatranská turisticko-rekreačná osada roku 1793. Názov obce možno odvodiť od Zmoka, patróna hutníkov, ktorí tu ťažili železnú rudu. V 13. st. husté okolné lesy poskytovali okolo prameňov obyvateľom úkryt pred Tatármi a o dve storočia neskôr pred husitmi. Lesy od roku 1465 patrili rodine Zápoľských, ktorá ich v 17.st. predala rodine Csályovcov. Tak tomu bolo aj na konci 18. storočia, kedy vznikol Starý Smokovec. Podnet k jeho založeniu dal evanjelický pastor Tomáš Tobias Mauksch. O prevádzku a rozvoj Starého Smokovca sa od roku 1814 starali rôzni nájomníci. V rokoch 1833 - 1867 to bol Ján Juraj Rainer, ktorý sa rozhodujúcou mierou zaslúžil o rozvoj tejto lokality. Počas jeho pôsobenia boli postavené objekty napr. : Švajčiarsky dom (viď foto), Flóra (1839) a Bellevue (1850). Roku 1904 bol dokončený prvý tatranský Grandhotel. Po II. sv. vojne bol postavený depandance Grandhotela Hoepfnerov Dom ( dnes hotel Smokovec ) s bistrom.

Jak a kde jsme se najedli a ubytovali?

Vo vlaku sme mali dosť času, miesta a pohodlia. Najedli sme sa z vlastných zásob.

Neskorší obed sme si dali v Starom Smokovci v bistre hotela Smokovec, neďaleko železničnej zástavky v smere k lanovke. Každý sme si vybreli v bufete so samoobsluhou podľa chuti ( bryndzové halušky, vyprážný ovčí syr či Milánske špagety a čaj ). Veľa ľudí si kupovalo teplé výdatné polievky. Klientela bola od malých deti s rodičmi až po našich seniorov.

Možnosť občerstvenia bola aj v bufete hneď vedľa cez cestu. Tu si návštevníci kupovali hlavne klobásku a keďže bolo teplo na toto ročné obdobie, sedeli pri stoloch vonku pri bufete.

Najesť sa dalo aj priamo v budove hornej stanice lanovky na Hrebienku.

V čase konania majstrovstiev bola možnosť zakúpiť si občerstvenie v podobe vodky a iných alkoholických nápojov, priamo z ľadových pultov pred hotelom Hrebienok.

Ubytovanie sme nezháňali, keďže to bol náš jednodňový výlet do Tatier.

Co se nám nejvíce líbilo a co naopak ne?

Samozrejme najviac sa nám páčili ľadové sochy a obdivovali sme prácu sochárov priamo na mieste.

Mrzelo nás, že sme končiare Tatier takmer nevideli pre zlú viditeľnosť zapríčinenú oblačnou oblohou.

A ako to už býva na takýchto jednorazových podujatiach, museli sme si odstáť radu na lístky na lanovku. Našťastie bolo niečo málo nad nulou, takže to čakanie nebolo také hrozné. Veľa návštevníkov ale vyšlo na Hrebienok aj pešo.

Ostatní informace

Cena lanovky na Hrebienok a späť 7 €. Deti a seniori majú malé zľavy 1-2 €.