Považský Inovec 2002

Fotografie (1)

Vstoupit do fotogalerie (1 fotografií)

Vstoupit do fotogalerie (1 fotografií)

Pohorie Povážskeho Inovca je na severe takmer celé zalesnené a najvyšším vrcholom je Inovec s 1042 m n.m. Pretože teplé počasie už trvá asi tri týždne, vybrali sme si ho za ciel nášho dvojdenného túlania, pretože sme predpokladali, že na hrebeni už nebude vela snehu, co sa nám aj potvrdilo.V sobotu 9.2.2002 sme vystúpili z vlaku v Mníchovej Lehote a okolo motorestu Radar sme po červenej neustálym stúpaním lesom asi za necelé dve hodinky vyšli na chatu Inovec. Počasie bolo mizerné. Celú cestu drobne pršalo a tak sme privítali možnost posušit sa a zohriat nejakým rumovým čajom. Chata sa nachádza vo výške 840 m a je na ňu aj prístup autom po ceste z obce Trenčianske Jastrabie. Telefón na chatu je +421 32 6595141. Asi o 12.30 sme opustili chatu a okolo už vydratej zjazdovky a vleku stúpali stále o červenej na vrch Inovca. Po pol hodine sme stáli na vršku ale viditelnost bola si 30 m a tak sme rýchlo pokračovali dalej. Cesta už viac menej iba klesá s občasným zhopnutím v sedlách a vedie často okolo plotov lesných školiek. Naším cielom je útulňa pod Ostrým vrchom. Spali sme tam v októbri 2000 a spoliehame, že tam sa zase vyspíme. Naviac znovu začalo pršať a tak šliapeme ako divý. Na plote lesnej školky je značka k pramenu pod Jakubovou. Nevšímame si ju, lebo vieme, že náš ciel je už len asi pol hodinky vzdialený. Na chodníku sú miestami ešte zvyšky snehu, ktorý je vplyvom dažda a tepla mäkký a my sa dost prebárame. Značka nás prevedie rebríkom cez plot školky a asi po 500 m zase vyvedie von. A potom už vidíme na strome nové značenie k pramenu a zároven k útulni. Zbiehame v daždi a hmle asi 100 výškových metrov a útulna sa nám vynorí len 25 m od nás. Zariadenie útulne je prosté. Štyri široké lavice vhodné na prespanie, dlhý masívny stôl, kamna Petry, plechová skrinka so základným riadom a s nejakými potravinami, píla na drevo. Namiesto dverí sú priehladné plastové pásy a co nás najviac potešilo, v kamnách je zakúrené a vnútri teplo. Opät sa sušíme, z nedalekého pramena berieme vodu a varíme litre čaju. Cesta z chaty Inovec do útulne trvala asi 3.5 hod bez zastávky. Večer kecáme pri sviečkach a likvidujeme naše tekuté i tuhé zásoby. Ráno je počasie rovnako ošklivé ako predchádzajúci den a tak sa rozhodujeme pre návrat. Zbiehame neznačkovanou cestou do Kalnickej doliny a tou potom asi dve hodiny capkáme asfaltkou cez chatovú osadu a okolo opusteného lyžiarskeho strediska, do obce Kalnica. Útulna, v ktorej sme už po dva razy spali, je majetkom miestnej TJ Zavažan Kalnica, za čo sme im velmi vdačný. Takmer ihned chytáme autobus do Nového Mesta nad Váhom. No a odtial už je to len vec dialkového poja.

Autor: 223365

Další články autora: 37

Kvalita příspěvku:

hodnotit kvalitu příspěvku | nahlásit příspěvek redakci

Sdílet s přáteli