Banská Bystrica - budova na Námestí SNP - Riaditeľstvo lesov

Turistické cíle • Dům, budova

pohľad cez kvetinovú výzdobu námestia na prejazdnú bránu pod budovou riaditeľstva lesov SR

budova z roku 1916

budova je jednou z budov na banskobystrickom námestí

časť budovy už na Národnej ulici

budova Riaditeľstva lesov - časť v Národnej ulici

pohľad na prejazdnú bránu pohľad z Národnej ulice na Námestia SNP

výzdoba budovy

záhradná terasa pri budove

balkón s jeleňom napovie, že budova má alebo mala niečo spoločné s lesom

pohľad na časť budovy v Národnej ulici

posledný pohľad na budovu riaditeľstva lesov z Národnej ulice, na ktorej dolnom konci sa nachádza budova Štátnej opery

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (12 fotografií)

V lete 2020 som sa so sestrou a mamou vlakom vydala na jednodňový výlet do Banskej Bystrice.
Páčil sa mi tu pamätník SNP a jeho okolie, ktorý bol hlavným cieľom nášho výletu. Ďalším cieľom bolo banskobystrické námestie. Tu som si chcela vyfotiť aj budovu radnice. Predpokladala som, že ňou je podľa mňa najväčšia budova. Za tú som pokladala vysokú budovu s otvorenou prejazdnou bránou, ktorou sa prechádza z Námestia SNP do Národnej ulice. Doma som zistila, že radnica sa nachádza úplne inde - vo vrchnej časti námestia, hneď pri vstupe na námestie od Barbakunu, hneď oproti hodinovej veži.

Budova, ktorú som si vyfotila je secesná budova Lesov SR, sídli v nej riaditeľstvo lesov. Ako som sa dočítala, budova bola postavená v rokoch 1913 - 1916. Lesné riaditeľstvo sídlilo v starej budove v rokoch 1871 - 1913, kedy sa rozhodlo o asanácii starej budovy ( Komorského domu ) a postavení novej v secesnom slohu. Stará budova mala bohatú históriu, ale o tom až na konci článku.

Budovu stavali počas I. svetovej vojny za vlády Františka Jozefa I. pod vedením Júliusa Martinku podľa projektu Waldemara Gyulu, ktorý vychádzal z charakteru pôvodnej architektúry. Budova je čiastočne podpivničená s troma podlažiami.

Stropy vstupnej haly a chodby a tiež prvé poschodia zdobia maľby ornamentálne a maľby s prírodnými motívmi. Vo vestibule sa pôvodne nachádzala busta lesníckeho veľmajstra Jozefa Dekreta Matejovie z roku 1915, jej autorom bol J. Sidló. Dnes sa socha nachádza v parku na Národnej ulici. Jozef Dekret Matejovie bola jedna z najvýznamnejších historických osobnosti slovenského lesníctva, ktorý v rokoch 1814 - 1837 pôsobil v miestnostiach ešte starej budovy vo funkcii komorského lesmajstra Banskobistrického dištriktu. Bustu J.D. Matejovie nahradila pamätná tabuľa Jozefovi Opletalovi, ktorý bol prvým riaditeľom Štátnych lesov a majetkov v BB po vzniku ČSR.

Na budove nedávno prebehla rekonštrukcia s úpravou fasády, výmenou okien, opravou strechy.

Budova má veľkú otvorenú prejazdnú bránu, ktorá umožnila vytvorenie a neskoršie vybudovanie úplne novej ulice dnes nazývanej Národná ulica. Centrálna časť budovy leží na Námestí SNP, tá akoby tvorila vrchnú časť písmena T, ktorá potom pokračuje v Národnej ulici. Pri budove je zriadená letná terasa, na ktorej oddychovali pri jedle alebo nápojoch možno návštevníci, ale možno si tu na obed zaskočili aj pracovníci štátneho podniku Lesy SR. Prechádzajúc týmito miestami ma nenapadlo, že toto miesto má bohatú históriu v podobe komorského dvora a záhrady.

Z histórie domu, ktorý sa nachádzal na mieste dnešnej secesnej budovy:

Dom pochádzal zo 14. storočia a bol jedným z prvých domov vybudovaných z kameňa, nazýval sa Unterhaus ( Dolný dom ) alebo aj Kammerhof Komorský dom ) alebo aj Kráľovský dom.

Prvými známymi majiteľmi boli Karlovci. Najznámejší z rodu Peter vlastnil bane, Špitalský kostol sv. Alžbety a k nemu patriaci Dolný mlýn.
Po roku 1430 majetky prešli do vlastníctva Štefana Junga, ktorý svoj majetok roku 1466 predal Jánovi Ernstovi - budínskemu mešťanovi z Horného Nemecka, ktorý pôsobil vo funkcii kremnického komorského grófa a roku 1470 śa stal aj Zvolenským županom.
Ján Ernst bol obľúbencom uhorského panovníka Mateja Korvína ( 1443 - 1490 ). V roku 1470 dostal od panovníka Ľubčianske hradné panstvo a o ich blízkom vzťahu svedčí aj fakt, že kráľ bol krstným otcom oboch synov Jána Ernsta. V roku 1473, ale Matej Korvín odňal dom Ernstovcom a daroval ho svojej milenke Barbore Edelpockovej, s ktorou mal nemanželského syna Jána Korvína. Kráľ býval počas svojích častých návštev BB v tomto dome a preto sa domu na námestí hovorilo aj Kráľovký dom. Keďže ani v treťom manželstve sa kráľ nedočkal potomka, syna Jána uznal za svojho syna. Dom neskôr vlastnil syn Ján Korvín, od ktorého ho následne prevzala opäť rodina Ernstovcov.

Na prelome 15. - 16. storočia si dom prenajala Thurzovsko - fuggerovská spoločnosť. Thurzovci vlastnili na námestí tri domy a tento dom začali volať Dolným domom. O veľkosti domu hovorí súpis z rokov 1525 - 1526, kde sa uvádza, dom má deväť izieb, panskú pisáreň, kúpelňu, kuchyňu a pivnicu. Od roku 1546, kedy fuggerovský podnik ukončil svoje pôsobenie v BB a všetky majetky po ňom prevzali komorskí komisári. Postupnými prestavbami a prístavbami vznikol v rámci Komorského domu štvorcový dvor obklopený obytnými krídlami. Okolo roku 1646 bola v dome zriadená kaplnka. V stredoveku sa tu nachádzali najstaršie mestské kúpele, neskôr na dolnom konci dvora postavili aj pivovar a bola tu zriadená aj mincovňa.

Vyše tristo rokov ( 1546 - 1871 ) dom slúžil ako príbytok a úrad banského ( komorského ) podniku a fakticky bol majetkom štátu.
Od roku 1871 budova slúžila Riaditeľstvu majetkov, ktoré spravovalo štátne poľnohospodárske majetky a lesy a od roku 1881 Uhorskému kráľovskému lesnému riaditeľstvu V roku 1913 komorský dom asanovali a postavili dnešnú budovu v secesnom štýle, ktorá slúžila naďalej Lesnému riaditeľstvu. V súčastnosti budova slúži pre administratívne účely Generálnemu riaditeľstvu Lesy SR, štátny podnik.