Banská Bystrica - Námestie SNP a jeho dominanty
Námestie SNP sa nenachádza na rovine, ako som si predstavovala, ale zvažuje sa od Hodinovej veže a budovy Novej radnice smerom ku kamennej fontáne a obelisku.
Tvar má podlhovastý z dvoch strán je námestie obklopené radou domov, z ktorých niektoré majú zaujímavú minulosť. Prvé murované domy začali vznikať v 16. storočí po veľkom požiari r. 1500, ktorý zničil väčšinu domov, ktoré v tom čase boli drevené.
Námestie bolo teda utvorené začiatkom 16. storočia. Dnes je tu z historického hľadiska viac významných budov a domov. Najstaršie z nich sú z 15. st., takým je Pribicierov dom, na prelome 15.-16.storočia vznikli Ebnerovský dom č.22 a Cisársky dom č.20, Krebsov dom ( nazývaný aj u Raka č.18), Benický dom č.16 je z prestavby v polovici 17. st., Biskupský palác je z roku 1787. K tým najstarším patrí tzv. Turzov dom.
Na námestí ma zaujali aj iné domy, o ktorých som sa nič nedozvedela. Išlo o menšie domy v dolnej časti námestia.
Trocha bližšie k jednotlivým domom ako som sa dočítala na internete :
Turzov dom nesie pomenovanie po jeho najznámejšom majiteľovi Jánovi Turzovi (1437 - 1508), ktorý dom prebudoval, aby vyhovoval jeho požiadavkám. Sídli tu jeho banská spoločnosť. Veľká prestavba donu prebehla okolo roku 1580, kedy bolo zväčšené 2. poschodie v neogotickom slohu, bol ozdobený sgrafitmi. Dnes sa v ňom nachádza Múzeum stredoslovenského regionu.
Pribicierov dom -historický meštiansky dom z 15. storočia. Býval Jakub Pribicer – významný banskobystrický astronóm, autor prvej knihy o astronómii na Slovensku. Kniha sa volala Traktát o kométe (Tractatus de cometa) a vyšla v roku 1577. Tento dom som si vyfotila, lebo ma zaujal svojím vzhľadom, až doma som zistila o aký dom ide. Nachádza sa v dolnej,južnej, zúženej časti námestia.
Benický dom je jednou z najkrajších historických stavieb mesta. Pochádza zo 17.st. - zdobí ho portál s erbom rodu Svätojánskych a na prvý pohľad zaujme arkádová lodžia, ktorá má byť údajne jedinou svojho druhu na Slovensku.
Budova Generálneho riaditeľstva lesov SR tzv. Kammerhof, je asi najväčšou budovou na námestí. Myslela som si že je to budova, kde sídli Banskobystrický samosprávny kraj, preto som si ju aj niekoľko krát vyfotografovala. až doma som zistila, že tento úrad sídli inde - na vrchole námestia. Kammerhof - v tomto dome sídlil medzi rokmi 1450 - 1870 jeden z troch mestských pivovarov. Od roku 1871 v budove sídlia štátne lesnícke organizácie.
Ebnerovský dom - budova, nachádzajúca sa na vrchnej časti námestia, susediaci s rohovou budovou, kde sídli úrad Banskobystrického samosprávneho kraja, je z 15. a 16. storočia. Na dome je zaujímavý renesančný arkier na polstĺpoch s figurálnou výzdobou. Táto výzdoba zobrazuje antické a starozákonné námety, ktoré sa na Slovensku objavili po prvý raz v histórii.
Cisársky dom (Caraffov dom) - ide o neskorogotickú stavbu z prelomu 15. a 16. storočia. Názov nesie po neslávnom cisárskom generálovi, ktorý viedol v roku 1687 tzv. prešovský krvavý súd ( prešovské jatky)- bolo v ňom nespravodlivo odsúdených apopravených 24 prešovských evanjelických mešťanov a šľachticov.
Biskupský palác z roku 1787. Na budove som si nad dverami všimla nápis, na začiatku ktorého bolo meno Mária Terézie a napravo tabuľka informujúca, že v budove sídli Banskobystrické biskupstvo. Budova v minulosti bola sídlom aj najznámejšieho biskupa Štefana Moyzesa, ktorý bol slovenským národovcom a spoluzakladateľom a prvým predsedom Matice slovenskej.
Okrem pekne opravených domov na námestí sú aj iné významné budovy : Hodinová veža, katedrála sv. Františka Xaverského, Marianský stĺp. Všetky tieto tri budovy sa nachádzajú v hornej časti námestia v tesnej blízkosti.
Hodinová veža - je najznámejšou a najviditeľnejšou dominantou Námestia SNP. Hovorí sa jej aj šikmá veža. Koncom 19.st. došlo k narušeniu statiky veže a v roku 1920 sa odkláňala od zvislej osi o 68 cm. Až v roku 1959 bola staticky podchztená a stabilizovaná, odvtedy sa ďalej nenakláňa.
Veža nepatrí medzi najstaršie objekty námestia. Začala sa stavať až roku 1552 v renesančnom štýle a koncom 17. st. bola nadstavená v barokovom štýle a na veži pribudli ďalšie hodiny. Niekoľkokrát vyhorela, jej dnešná podoba je po barokovej prestavbe po ničivom požiari z roku 1761.
Veža slúžila aj ako stážna veža, v prízemí krátky čas bolo krátkodobé väzenie. Na veži mal stanovisko mestský trubač.
v rokoch 1993 - 1996 došlo ku kompletnej rekonštrukcii a po zdolaní 101 schodov sa dá dostať na ochozu veže. Pre krátky čas som sa na vežu nedostala.
Pred Hodinovou vežou stojí barokový Mariánsky stĺp z roku 1719. Na vrchole stĺpa je umiestnená sochy Panny Márie. Morový stĺp bol postavený z vďaky za zažehnanie hrôzostrašnej morovej epidémie, pri ktorej zomrela v roku 1719 polovica obyvateľstva mesta.
Vedľa Mariánskeho stĺpa sa nachádza katedrála sv. Františka Xaverského, o ktorj som písala v inom článku.
Niekde v strede námestia je zaujímavá kamenná fontána s bohatou históriou a pod ňou Čierny obelisk, pripomínajúci nám nie tak dávne časy. Obelisk postavili Banskobystričania ako pamiatku na osloboditeľov počas ii. svetovej vojny - Červenú a Rumunskú armádu. O kamennej fontáne som písala v inom článku.
V dolnej, južnej časti námestia sme objavili starý kostolík - kostol sv. Alžbety Uhorskej. Keď sme nazrelil dovnútra uvideli sme tam skupinu ľudí, ktorí pravdepodobne riešili budúcnosť kostolíka. Kostolík bol totiž prázdny a asi sa chystá jeho rekonštrukcia. Ide o jednu z najstarších stavieb v Banskej Bystrici-. Bol postavený v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov. Vtedy tu stál osamotený. V jeho blízkosti boli len dva majere a niekoľko domov. Malý jednoloďový kostolík v roku 1605 vyhorel. Zachovala sa z neho iba vtedajšia kaplnka sv. Anny. Viackrát bol prestavaný a v roku 1877 rozšírený v gotickom slohu.
Prejsť si celé námestie a trocha viac sa zamerať na jeho jednotlivé stavby by si želalo viac času. Informačné centrum poriada ( napr. aj v dnešnú nedeľu) prehliadky zamerané na oboznámenie turistov s históriou jednotlivých domov na Námestí SNP. Mohla by to byť zaujímavá prehliadka, škoda, že sme pomerne ďaleko od Banskej Bystrice.
Ešte mi nedá nespomenúť jednu obyvateľku Banskej Bystrice - vždy usmievavú biatlonisku Nasťu Kuzminovú, ktorú práve na tomto námestí vítali po jej olympijských triumfov obyvatelia Banskej Bystrice a pripravili jej milé prívitanie.