Banská Štiavnica - Dom Maríny a zámky lásky

Turistické cíle • Dům, budova

pri lavičke zaľúbených • Fotografie (12) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (12 fotografií)

lavička zaľúbených pred domom Maríny

zámky zaľúbených

Vstoupit do fotogalerie (12 fotografií)

V historickom meste Banská Štiavnica, priamo na Trojičnom námestí je známy dom pod názvom ,,Dom Maríny,,. Ide o budovu, v ktorej sa stretol roku 1839 študent evanjelického lýcea Andrej Braxatorys s Máriou Pischlovou, medzi ktorými neskôr vzplanula veľká láska, ktorá mala ale smutný koniec. Neskôr známy slovenský básnik, predstaviteľ slovenského romantizmu, jeden zo štúrovskej generácie, napísal krásnu ľúbostnú báseň MARÍNA. Ako sme sa dočítali z tabuľky na dome Maríny ide o najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete. Kto to zisťoval a či je to naozaj pravda, neviem. Ale je pravdou, že úryvka z tejto básne sa učia žiaci na všetkých slovenských školách. Kto by nepoznal jej začiatok :

Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený;
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí,
ona mi svety pohýna;
ona mi kýva zo sto životov:
No centrom, živlom, nebom, jednotou
krás mojich moja Marína!

Andrej Braxatoris, ktorý je známy pod meno Andrej Sládkovič, v čase keď sa stretol s Máriou Pischlovou bol žiakom na tunajšom evanjelickom lýceu, ktoré sa od domu kde bývala Marína nachádza len o niekoľko desiatok metrov vyššie na hornom konci Trojičného námestia a Dom Maríny na jeho dolnom konci. Ako študent miestneho lýcea si privyrábal ako domáci učiteľ v zámožných rodinách, tak sa dostal aj do rodiny Pischlových. Obaja boli mladí, zaľúbili sa do seba, vymenili si spolu aj prstienky. Ich láska však ostala nenaplnená. Mária Pischlová sa na želanie svojej matky v máji roku 1845 vydala za bohatého pernikára a voskára Juraja Gerzsöa. V tej dobe Andrej študoval teologiu v nemeckom Halle. Po svadbe vypomáhala manželovi v dielni a obchode, kde predávala medovníky, marcipány a voskové sviece. Mali spolu 5 detí. Mária Pischlová-Gerzsöová pochovala manžela a prežila smrť svojich štyroch detí. Po dlhodobom trápení zomrela 22. mája 1899 vo veku nedožitých 79 rokov. Prežila tiež smrť svojej veľkej lásky - Andreja Braxatorisa -Sládkoviča ( 1820 Krupina- 1872 Radvaň nad Hronom ).
„Marína" bola talentovanou ženou. Jej skice a štúdie kvetov, ktoré sa zachovali dokazujú jej výtvarný talent. Mala všeobecné znalosti z oblastí filozofie, etiky, náboženstva gréckej a rímskej mytológie, jazykovedy, literatúry, výtvarného umenia, prírodných vied, geografie a ekonómie. Zapájala sa do slovenského národného, spoločenského a kultúrneho života v meste Banská Štiavnica, podporovala svetské a cirkevné dobročinné spolky. Aj keď ich láska neskončila šťastne, ostala po nich aspoň jedna z najkrajších ľubostných básni. Marína dnes sníva svoj sen na evanjelickom cinoríne nad klopačkou. Na náhrobnom kameni je nápis : "Možno mi tvojích úst sa odrieknuť, Možno mi ruku nedostať, Možno mi seba sam jeho zhubiť : Možno mi ťa neľubiť! " A. Sladkovič. Marína 1846

Pred Domom Maríny, na mreži pri lavičke si dnes môžu zamilované páry uzamknúť svoje zámky lásky. Kľúče zo svojich zámkov odhodia do neďalekej fontány na námestí, aby ich sľub lásky, ktorý spolu uzavreli, vydržal naveky.

Podľa plánov nových majiteľov domu by už tento rok mala byť sprístupnená časť tohto domu a v roku 2020, v roku kedy si pripomenieme 200. výročie narodenia Andreja Sládkoviča, plánujú otvoriť aj nie klasické múzeum, ale akýsi dom pre zamilovaných. Zaujímavý má byť aj pohľad z okna izby Maríny na Trojičné námestie, odkiaľ mávala Andrejovi, keď prichádzal z lýcea.