Banská Štiavnica - Námestie Svätej Trojice

Turistické cíle • Náměstí

Trojičné námestie • Fotografie (51) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (51 fotografií)

budova Berggericht

Trojičné námestie

Vstoupit do fotogalerie (51 fotografií)

Historické mesto Banska Štiavnica v Štiavnických vrchoch je považované za jedno z najkrajších miest Slovenska, je zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Námestie Svätej Trojice v historickom jadre mesta Banská Štiavnica je jeho hlavným námestím. Formovalo sa už v 14. - 16. storočí.

V dolnej časti námestia sa nachádza kostol svätej Katatíny, obklopujú ho domy bohatých mešťanov a v strede vydláždenej časti je jeho hlavná dominanta - barokový morový stĺp so súsoším Svätej Trojice, ktorý je poďakovaním mesta za prežitie morovej epidémie v roku 1710.
Začalo to všetko tým, že 14. 9. 1710 v bývalom jezuitskom kostole, dnešnom kostole Nanebovzatia Panny Márie, sľúbil vtedajší richtár Ignácz Miháli Pirolt, že až skončí v meste morová epidémia, nechá postaviť na počesť sochu Svätej Trojice. Počas tejto hroznej epidémie zahynula takmer polovica obyvateľstva mesta, išlo približne o 10 000 ľudí. V sľube sa uvádzalo aj, že každoročne na jej sviatok - prvá nedeľa po Turiciach, sa tu bude slúžiť svätá omša. Sochu dokončili už v následujúcom roku 1711, bola postavená sochárom Dionýzom Stanettim a kamenárom Karolom Halzknechtom, vo svojej dobe považovaným za jedného z najlepších kamenárov v strednej Európe.
Súčastný stĺp, ktorý nahradil jednoduchý barokový stĺp, je z rokov 1755 - 1765, na jeho výstavbu bolo potrebné 64 000 zlotých. Na jeho zhotovenie finančne prispel aj František Lotrinský, manžel Márie Terézie. O tom, kto bol autorom stĺpu Svätej Trojice sú dohady, mal by to byť podľa najnovšieho výskumu český jezuita Vavřinec Jarda s inšpiráciou v loveckom pomníku Karla IV. v českom Hlavanci. Uvažovalo sa aj, že by to mohol byť Ignác Peter Gotz s inšpiráciou v rakúskom Kremse. Spor o autorstvo najviac komplikovala situácia, že obaja pôsobili v Kremnici v rovnakej dobe.

Základným stavebným materiálom stĺpu je ružový ryolit z Hliníka nad Hronom. Pôvodné sochy boli z tufu z kameňolomu v Prenčove, dnešné sú z kameňa umelého na základe tufu.
V najvyššej časti stĺpa je v sochách znázornená Viera, Nádej a Láska, ďalej Svätá trojica, ktorá sa skladá z troch božských osôb - Boh Otec, Ježiš Kristus a Duch Svätý.
Pod touto hornou časťou sú tri erby, erb Habsburských krajín, Erb Bratskej pokladnice a Erb mesta Banská Štiavnica.
Nižšie, medzi stĺpami je asi zemeguľa Panna Mária Nepoškvrnená. Na podstavci sú rozmiestnené plastiky siedmych svätcov, ochrancom pred morom a patrónov baníkov. Sú to svätý Jozef s kvitnúcou palicou, sv. Sebastián s kameňom a zasiahnutý šípmi, sv. František Xaverský, misionár s domorodcom, sv. Barbora s kalichom a mečom, sv. Roch, morová rana, pútnik a pes, sv. Katarína s kolesom a ratolesťou. Pod sochami je na podstavci v truhle ležiaca socha sv. Rozálie, slúži zároveň aj ako oltár. Námestie je v kopcovitom teréne, po oboch jeho stranách sú postavené v dvoch radoch mohutné mešťanské domy. Pôvodne boli postavené v gotickom štýle, v 16. a 17. storočí prešli rozsiahlými úpravami a dostali renesančnú podobu. Pôvodné klenby sú ešte pozostatkom gotického slohu. Domy patrili bohatým mešťanom, ako napríklasd Baumgartner, Rubigallus, Hellenbach, Berggericht, väčšina týchto domov má nad bránou na priečelí erb rodiny, ktorej patril. Na námestí sa v minulosti konávali veľké trhy s remeselnými výrobkami a poľnohospodárskymi produktami. Počas slávnosti sa na námestí konávajú jarmoky i dnes. Na Trojičnom námestí sa nachádza aj Informačné centrum Banská Štiavnica.