Bratislava - Kostol svätého Štefana s kláštorom kapucínov
Neďaleko kostola sv. Jána Mathy sa na Župnom námestí nachádza ďalší kostol aj s kláštorom. Ide o kapucínsky kostol sv. Štefana. Pred ním sa nachádza morový stĺp.
Rehoľu kapucínov založil mních Matteo da Bascio v roku 1520. Kapucíni sú reformovanou vetvou františkánskej rehole.
V roku 1676 prišli do Bratislavi z Viedne prví príslušníci rádu kapucínov. 35 rokov pôsobili v kaplnke na dnešnej Michalskej ulici, ale ako kazatelia pôsobili aj v iných farnostiach, najmä u milosrdných bratov a uršuliniek, ktorých kostoly sa nachádzali neďaleko. Záslužnú, obetavú službu vykonávali počas morových epidémí.
V roku 1698 kapucíni kúpili menší pozemok, ktorý v nasledujúcom roku zväčšili o susediace pozemky, ktoré získali darom. Vďaka dobrodinstvu mohla začať stavba kapucínskeho kostola a kláštora. Základný kameň kláštora bol položený 17. decembra 1708. Už za rok bol hotový chór s malou vežou, sakristia a priľahlé oratórium a 3. októbra 1709 sa konala prvá omša. Stavba ďalej pokračovala až do roku 1712, kedy sa do novootvoreného kláštora sťahovali rehoľní bratia.
Základný kameň kostola bol položený 20. decembra 1711. V roku 1717 bol kostol hotový a 6. júna vysvätený.
Neskôr prebehli dostavby ďalších častí - napr. knižnice. V roku 1735 bol kostol na spadnutie, lebo stál na bahnitej pôde. Arcibiskup Imrich Eszterházy nechal na vlastné náklady od základu zreštaurovať kostol. Už aj predtým ale aj potom pomáhal finančne s prestavbou i prístavbou kostola aj kláštora, bol totiž veľkým priaznivcom kapucínskej rehole. Finančne pomáhal aj cisár František Lotrinský.
Kapucínske kostoly sa vyznačujú jednoduchosťou a strohosťou. Kostoly nemajú vežu, ani hodiny. Priečelie je hladké, zakončené jednoduchou štítovou, tektonicky nečlenenou fasádou. Tento kostol má na priečelí v nike nad vchodom umiestenú sochu sv. Štefana, prvého uhorského kráľa. Aj pri stavbe kostolov dodržiavali prísne požiadavku rehoľnej chudoby.
Interiér kapucínskeho kostola býva tiež jednoduchý, čo môžem potvrdiť. Steny vymaľované bielou farbou, oltár, kazateľnica i pekné obrazy krížovej cesty sú z tmavého dreva.
V kapucínskych kostoloch boli chórové lavice umiestňované za hlavný oltár do osobitného oratória spojeného s presbytériom do jedného celku. Tento priestor je od časti určenej pre veriacich oddeľený hlavným oltárom, ktorý je umelecky stvárnený na prednej i na zadnej strane.
V tomto kostole nás zaujali schody, ktoré sa pred nami objavili hneď po otvorení dverí do lode kostola po prejdení z malej predsienky. Schody smerovali smerom dole, kde boli rozmiestnené lavice i s oltárom. Po oboch stranách schodov boli z dreva odstupňované plochy, na ktorých sedelo niekoľko veriacich. Interiér kostola nás zaujal. Pretože práve prebiehala bohoslužba, nebolo vhodné interiér vyfotiť.
Bohoslužby v tomto kostole prebiehajú trikrát denne. My sme išli okolo kostola v podvečer i ráno a pokaždé sa konali bohoslužby.
Pred kostolom sa nachádza Mariansky morový stĺp, ktorý bol postavený v roku 1723, desať rokov po morovej pohrome, ktorá postihla Bratislavu. Stĺp je ohradený malou predzáhradkou. Podstavec má na každom rohu umiestnenú sochu anjela. Približne v 2 metroch začína korintský stĺp s kruhovým pôdorysom, na jeho vrchole stojí žena s dieťaťom v náručí na polmesiaci, ktorý je na zemeguli ovinutej hadom, žena má nad hlavou 11 hviezd na kovovej obruči.