Loading...
V nedelu 28. apríla 1957 včasne ráno o 3:42 hodine väčšina obyvateľov kľudne spala, bola predsa nedeľa, nebolo treba vstávať včasne ráno do práce.
Nie všetci vtedy ale spali, niektorí sa rozhodli v to ráno cestovať vlakom, motoráčkom na železničnej trati z Bylnice smer Horní Lídeč. To ešte nikto z týchto cestujúcich netušili, že sa blíži tragédia, ktorá navždy zmení ich životný osud a žiaľ i ich príbuzných. Zo stanice v Bylnici vtedajšie ráno vyrážal motorový vozeň rady M 131.1 s 20 cestujúcimi, ktorí mali rôzne ciele. Niektorí mladí ľudia zo Študlova sa ešte asi v dobrej nálade vracali z tanečnej zábavy, ďalší cestovali za príbuznými na Slovensko, jedna preživšia pani vtedy cestovala do Rožnova pod Radhoštěm.
Niekedy v tej dobe na železničnej stanici v Brumove manipulovali posunovači s nákladným vagonom plným drevených klád za účelom jeho premiestnenia z piatej koľaje na koľaj tretiu a pripojeniu ho k nákladnému vlaku. Premiestnením vagónu z tejto koľaje malo dôjsť zároveň aj k uvolneniu koľaje pre prechod osobného vlaku od Bylnice. Posunovači sa ale dopustili pri týchto úkonoch jednej chyby, ktorá mala nakoniec fatálne, smrteľné následky. Pravdepodobne z nedbanlivosti použili na zaistenie vagonu pred pohybom iba kuz dreva namiesto predpísanej kovovej zarážky. Otrasy koľaji počas jazdy parnej lokomotívy po vedľajšej koľaji uvolnili provizornú drevenú zarážku a keďže je na trati medzi Brumovom a Zástavkou Bylnice sklon, vozeň naložený kládami sa dal do pohybu. Osudové okamžiky vtedy rozhodli tak, že v tej dobe vychádzal zo zastávky už spomínaný motorák. Výpravca z Brumova reagoval okamžite telefonátom do stanice v Bylnici, na nešťastie vlak už mali vypravený. Poslednou šancou bol ešte jeden zo zamestnancov stanice, ktorý vyrazil na bicykli so snahou vlak dobehnúť a zastaviť. Mal ho tesne u bylnického viaduktu mávaním zastaviť. Z vlaku si ho však nikto nevšimol a po prekonani oblúka za viaduktom na rovnej časti trate v časti u železničného mostu nad ulicou Hliníky došlo k stretu týchto dvoch železničných prostriedkov. Po zrážke motorového vozňa s nákladným vagonom drevených klád došlo prerazeniu čelnej časti motoráku, klady vnikli do priestoru pre cestujúcich. 20 cestujúcich počulo náraz a potom sa ozval krik, plač a hrôzostrašný pohľad. Z dvadsiatich cestujúcich došlo k úmrtiu desiatich, štyria boli zranení ťažko, medzi zomrelými bol aj strojvedúci a jeho pomocník.
Vinníci nehody boli potrestaní nepodmienečnými trestami vo výške od 18 po 6, 3 a dva mesiace. O výške trestov možno dnes už len polemizovať. Ľudské životy sú to najcennejšie. Jedno ale platí od tohto nešťastia dodnes stále. V určitých odvetviach sa musia predpisy o bezpečnosti dodržiavať na Sto percent, napríklad aj u železnice. Aj malé zanedbania, podcenenia a chyby môžu viesť k vážnym nehodám aj so smrtelnými následkami.
K pamiatke týchto obetí nešťastia 17. septembra 1995 posvätili drevený kríž,ktorý je oplotený dreveným plotíkom. Na kovovej tabuľke je nápis - Pamětný kříž nám připomína, že dne 17. dubna 1957 došlo v těchto místech k železničnímu nestěstí. Motorový osobní vlak se srazil s nákladním vagónom plně naloženým kládami. Tragédie si vyžádale 10 ľudských životů. ,,Odpočinutí věčné dej jim. Pane,,. Zoznam obetí bol nakoniec : Alois Ptáček, Josef Máček, František Fuks a Josef Strnad zo Študlova, Ludmila Poláchová a Vlasta Čížová z Valašských Klobouků, Karel Badošek z Lidečka, Karel Misař z Hranic, Jan Šuraň z Jestřabí a Rudolf Bařinka z Valašských Klobouků. Treba si na tento smutný príbeh a ľudi ktorí vtedy prišli o život spomenúť a zobrať si z neho aj ponaučenie.