Loading...
Divnice, súčasť mesta Slavičín, sa prvýkrát datuje k roku 1379, vtedy bola letným statkom olomouckého biskupa, obec v minulosti vždy patrila k poddanosti vrchnosti. Vo svojej existencii podobne ako okolité obce bola postihnutá tridsaťročnou vojnou, nájazdami Tatarov, rákocziho oddielom, prvou a druhou svetovou vojnou. Nevyhli sa jej ani živelné pohromy, dobrý sluha, ale zlý pán, oheň spôsobil viac požiarov. Najhorší vznikol v roku 1866 a aby toho nebolo málo, v tom roku v obci prebehla aj epidémia cholery. Samostatná obec bola v roku 1964 oficiálne pripojená k mestu Slavičín.
Hlavnou sakrálnou pamiatkou obce je novodobá kaplnka Panny Márie, Královny mieru. Kaplnku postavili v roku 1992, dovtedy nemali žiadny svätostánok.
V minulom storočí mali iba typickú valašskú drevenú zvoničku, ktorú už pre svoj vek strhli, zrušili. Vzápätí, ešte v tom roku začal bojkovický murársky majster Rudolf Bača stavať na návsi novú murovanú zvonicu. Svoju prácu s pomocníkmi dokončili už o 3 mesiace. Slávnostne vysvätenie zvoničky sa konalo 7. septembra 1924 slavičínskym farárom Medardom Horákom. Zvonica bola postavená z bielych tehál a pokrytá plechovou krytinou, náklady na jej výstavbu dosiahli skoro 10 000 korún. Zvonica sa ale nepáčila hlavne starším občanom, ktorým tehla a plech "moc nesedela", pre nich bola lepšou voľbou oprava typickej drevenej zvonice.
Do konca druhej svetovej vojny už žiadnu sakrálnu stavbu v obci nepostavili, po roku 1948 týmto aktivitám nový režim neprial. K zmene a nádeji došlo po roku 1989, obyvatelia Divnic sa rozhodli pre postavenie si svojho duchovného miesta. Rozhodli sa, že na mieste zvonice z roku 1924 si postavia kaplnku. Po získaní financii vo forme niekoľkých zbierok začali s výstavbou, podielala sa na nej väčšina obyvateľov. Snaha miestnych občanov bola odmenená slávnostným vysvätením, ktoré sa konalo 19. júla 1992 olomouckým arcibiskupom Janem Graubnerem. Zasvätili ju Panne Marii, Kráľovnej mieru, ktorá sa zjavila vo vtedy chudobnej dedine Medžugorie v Bosne a Hercegovine.
Kaplnka má v priečelí hranolovitú vežu, ktorá oproti jej lodi vyzerá mohutne. Veža má tri zvukové okná so žalúziami, ihlancovitú strechu s troma trojuholníkovými okienkami, strecha je ukončená baňkou a krížom. Loď kaplnky je ukončená kolmým uzáverom, po stranách jej múrov má po štyri okná, jej strecha je sedlovitá.
Kapacita kaplnky je približne 50 osôb.