Hluboká nad Vltavou - zámocké záhrady

Turistické cíle • Zahrada

tráva a kvetinové záhony

zimná jazdiareň, skleník a kvetinový záhon

časť záhrady pri zámku

statný strom a žlté slniečko

biely zámok v zeleni

zámok, kaplnka a časť záhrady

zámok a park

oddych pod statným stromom

fontána a liatinová terasa

zámok, lampa a časť zámockej záhrady

kvety a zámok

kvetiny v záhone

pohľad na zámok od fontánky s vyhliadkou

zámok a bočná záhrada

svadabčania pri fontánke

pohľad na časť záhrady

kríky - gule

zeneň a biely zámok

jedna zo zelených gúľ

jeden zo stromov

záhon

záhon popri chodníku pred zimnou jazdiarňou

socha pred zimnou jazdiarňou

park pred zámkom z veže

park pri zámku z veže

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (48 fotografií)

Ako u každého zámku, tak aj pri krásnom romantickom Zámku Hluboká sa nachádzajú rozsiahle parky a záhrady. Pozoruhodný park vznikol počas prestavby barokového sídla na romantický novogotický zámok Schwarzenbegami v rokoch 1840 - 1871. Inspiráciou bol pre knieža Jana Adolfa II. Schvarzenberga a jeho manželku Eleonoru anglický zámok vo Windsoru, ktorý navštívili počas svojích ciest. Projekt na výstavbu parku vypracoval Franz Beer, po jeho smrti pokračoval na jeho dokončení schwarzenberský staviteľ Damasius Deworetzky. V tomto období vznikla aj zimná záhrada s novogotickou železnou konštrukciou. Dolná záhrada tvorí okolie zámku, bola prvou záhradou, vznikla v 40. rokoch 18. storočia po zbúraní opevnení a zasypaniu priekopu u zámku. Park má rozlohu skoro dvesto hektárov.

História záhrad a parku na Hlubokej:
1490 - prestavba hradu do neskorogotickej podoby. Majiteľ Vilém z Perštejna zakladá nové rybníky (Bezdrev) a kultivuje krajinu pod hradom. Na južnej strane zakladá vinicu.
1670 - zámok zostáva pevnosťou, Jan Adolf zo Schwanzenbergu (1615-1683) dáva založiť záhradu pod zámkom pri Munickom rybníku. Záhrada je tvorená kvetinovou, ovocnou a kuchynskou záhradou.
1708-1713 - Výstavba reprezentačného loveckého sídla, barokového zámku Ohrada na brehu Munického rybníka.
1743 - zbúrané opevnenie, zasypané priekopy. Pri zámku boli zriadené záhrady, ktoré využívali hlavne kniežací úradníci.
1766-1771 - na ľavom brehu Vltavy dal založiť Josef Adam (1732-1782) Starú oboru (1500 ha), kde chovali muflóny, daniele a čiernu zver.
1777 - priestor južne a západne od zámku bol obklopený "loubímí", za nimi bola ovocná záhrada. Loubí - prvok záhradníckej architektúry, kde rastliny sú vedené po železných konštrukciách zo strán a vytvárajú tak krytý priestor.
1786 - zriadený letohrádok s vyhliadkou na skalnom výbežku nad Vltavou južne od zámku.
1839-1872 - najväčšia prestavba zámku za kniežaťa Jana Adolfa ll. zo Schwanzenbergu (1799-1888) a jeho manželky Eleonóry z Liechtensteinu (1812-1873) prebiehali aj parkové úpravy okolitej krajiny. Napríklad v roku 1851 vysadili v parku 11600 stromov a v roku 1856 2180 ks exotických drevín.
1853 - založená Nová obora, ktorá bola zameraná na chov jelenej zveri
1862-1865 - na mieste starých budov v predhradí bol postavený zámočok Štekl.
1867-1868 - postavená liatinová veranda na juhovýchode zámku. Na prízemí sa nachádzala orandžéria, do ktorej sa na zimu ukladali teplomilné rastliny. Od roku 2003 slúži tento priestor ako obradná sieň.
2001 - zámok Hluboká s areálom vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Dolná záhrada - v dobe vzniku parku bolo zberateľstvo cudzokrajných drevín v najväčšom rozmachu, čo sa premietlo do vývoja Dolnej záhrady. Dreviny sú tu pomerne staré a mohutné. Najväčšiu pozornosť vzbudzuje liliovník tulipánokvetý, dub zimný, platan javorolistý, "nahovětvec" kanadský, "jinan" dvojlaločný (ginkgo biloba) a zeran obrovský (thuja plicatá). Z domácich dreván treba spomenúť veľký jilm vaz a mohutný tis červený. Počas našej návštevy sme prešli len záhradami okolo zámku, ale do veľkého parku pred zámkom me sa už nedostali.