Holíč - Holíčsky zámok

Holíčsky zámok

Keď sme prichádzali k zámku, boli sme sklamaní - obrovská stavba, ale v hroznom Stave. Nasledujúce udalosti však naš prvý dojem trocha napravili.

Vstup do zámku je naozaj zaujímavý. K samotnej budove sa dostanete cez most, ktorý vedie cez vodnú priekopu, ktorá obkolesuje celý zámok. Bohužial jedna časť múru je rozbortená. Ako sme sa dozvedeli stalo sa tak v nedávnej minulosti (1-2 roky). Pevnosť pri moste je zakončená strážnymi budkami, popri ktorých sme prešli do samotného areálu zámku. Ide o obrovskú trojpodlažnú budovu v tvare písmena U. Na nádvorie zámku sme sa dostali po ďalšom moste, ktorý je postavený nad obrannou priekopou.

Po ľavej i pravej strane sa nachádzajú nízke, dlhé hospodárske budovy. Jedna z nich je zrekonštruovaná na zámockú vináreň.

Po nádvorí sa pohybovali dva mladomanželské páry, ktoré sa tu fotografovali. Otvoriť im prišli pracovníčky miestnej turistickej kancelárie.Tak sa aj nám podarilo vojsť do zámku a pozrieť si miestne múzeum. Nachádza sa v jednom krídle na prízemí. Zásluhu na jeho vzniku mali traja starší miestni občania. Jeden z nich po okolí zozbieral predmety, ktoré používali pri svojej práci roľníci a remeselníci. Druhý daroval obrazy, ktoré namaľoval. Zobrazujú okolitú prírodu a mesto. Tretí pan dal do muzea časť svojej zbierky. Vo voľnom čase totiž vyrába makety budov tohto regiona.

Pani nám porozprávala niečo z histórie zámku, hlavne o dobe jeho najväčšieho rozmachu. Roku 1736 zámok získal manžel Márie Terézie, František Štefan I. Lotrinský a dal ho prestavať do dnešnej podoby. V čase najväščej slávy, keď sem chodievala so svojimi deťmi aj Mária Terézia ( bola tu údajne asi 30 krát, cesta z Viedne sem trvala na koči okolo 8 hodín ), mal zámok okolo sto obývaných izieb. Keďže dnes je zámok v stave akom je, majú návštevníci zavrieť oči a predstaviť si ako z kočiara vystupuje napríklad samotná panovníčka a pokračuje po schodišti do izieb a koč pokračuje v ceste ďalej. Chodba je totiž priechodzia.

Po prezretí si múzea a výklade sa nám už nezdal zámok taký pustú a ošarpaný. Niekde na poschodí, v Čínskej sále sašte fotil jeden manželský pár. Keď sme vychádzali zo zámku, predstavili sme si ako muselo byť na zámku v časoch minulých, keď bol zámok obývaný, veselo a príjemne. Okolo zámku bol vtedy rozsiahly ohradený park, ktorý bol roku 1919 zlikvidovaný.

Trocha málo z histórie zámku :

- vznikol na strategicky významnom mieste moravsko - uhorského pohraničia ako hraničná pevnosť, ktorá tu stála už v 11. storočí ako drevený vodný nížinny hrad

-roku 1241 začali stavať Arpádovci nový kamenný hrad - roku 1315, keď bol majiteľom Matúš Čák Trenčiansky, bol tu vybudovaný gotický palác

- panstvo neskôr patrilo Žigmundovi Luxemburskému, ktorý ho doživotne daroval Stiradovi zo Stiradíc

- Czoborovci vlastnili zámok vyše 300 rokov. V roku 1736 ho prenechali značne zadĺžený Františkovi Štefanovi Lotrínskemu, manželovi Mária Terézie. Ten nechal renesančnú protitureckú pevnosť prestavať na barokový zámok, ktorý sa stal reprezentačným letným sídlom rodiny Habsburgovcov

- podzemný systém hradných chodieb bol vybudovaný v 14. storočí. Chodby sa rozbiehajú na všetky strany zámku a spájajú všetky hospodárske budovy s hlavnou budovou

- v zámku sa nachádza kaplnka zasvätená Nenebovzatiu Panny Márie

- najreprezentatívnejšou miestnosťou je Čínska sála. Jej Steny boli zdobené koženými tapetami s maľovanými výjavmi. Uplatnil sa tu stýl čínskeho výtvarného umenia z 15. - 18. storočia

- Haličský zámok je od roku 1970 národnou kultúrnou pamiatkou a od roku 2007 je sprístupnený verejnosti. V jeho priestoroch je umiestnené mestské múzeum