Holíč
Turistické cíle • Města, obce, vesnice • Městečko
První zmínka o obci Holíč pochází z roku 1217. Vedla přes ni tzv. Česká cesta, která spojovala severozápadní Evropu s Balkánem. Holíč byla první celní stanicí na území Uherska. V roce 1743 založil manžel Marie Terezie manufakturu na fajans. Výroba zanikla roku 1827. Ve 2. pol. 16. století byla vybudována renesanční pevnost s důmyslným obranným systémem. Na místě se nacházelo velkomoravské hradiště, v 11. století vodní hrad, pak renesanční zámek, který byl v letech 1736-45 přestavěn na barokně klasicistní a dnes je národní kulturní památkou. Dalším zástupcem kulturních památek je barokně klasicistní kostel z roku 1755 s bývalým Kapucínským klášterem. A v neposlední řadě farní kostel původně gotický z roku 1387, upraven koncem 17. století.
Mesto Holíč sa rozprestiera na styku Borskej nížiny,Dolnomoravského úvalu a Chvojnickej pahorkatiny.Okolo mesta preteká rieka Morava do ktorej sa vlieva riečka Chvojnica.Mesto Holíč sa začalo rozvíjať pri stredovekom vodnom hrade v polovici 11. storočia.Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1205 a spomína sa tu pod názvom Winar,čo v preklade znamená Nový hrad,Nové Mesto.V 13. storočí bol už Holíč sídlom pohraničnej župy,ktorá mala na starosti široké pohraničné okolie.V 14. storočí bol dôležitým článkom Českej cesty,bola tu colná stanica.Po vytýčení uhorsko-českej hranice v 14. storočí Holíčska pohraničná župa zanikla.Mesto sa stalo sídlom hradného panstva,ku ktorému patrilo územie severozápadného Záhoria.V stredoveku bol najznámejší majiteľ mesta Matúš Čák Trenčanský.Na konci 15. storočia sa majiteľmi stali Czoborovci,ktorý Holíč vlastnili celých 250 rokov.V 16. storočí sa tu vo veľkom uchýlili Srbi,ktorí utekali pred Turkami.K Srbom sa postupne pridávali aj habáni.Živelné pohromy a vojny neobišli ani Holíč,a najviac spomalili rozvoj mesta v 17. storočí.Obnova mesta nastala až v 18 storočí a to hlavne po roku 1736 keď panstvo prevzali Habsburgovci.Starý vodný hrad prebudovali na reprezentačné sídlo.vybudovali v meste manufaktúru na výrobu fajansy,ďalej tu pribudol mlyn na mletie glazúry a lisovanie oleja,píla,valcha,sladovne,liehovar.Začali sa rozvíjať aj cisárske poľnohospodárske majere.Z Holíča sa v tejto dobe stáva cisársko-kráľovské mestečko s mnohými privilégiami.Mesto sa stalo aj dôležitou poštovou križovatkou.V roku 1771 rakúska poštová správa tu zriadila poštovú linku,ktorá spájala Pešť s Prahou.V 19. storočí sa stal Holíč najväčším mestom na Záhorí.Väčší úpadok nastal až po 1. svetovej vojne.Po zoštátnení habsburských majetkov sa mesto dostáva do úzadia.Z kultúrno-historických pamiatok je najvýznamnejšia barokovo-klasicistický kaštieľ s opevnením.V kaštieli je dnes umiestnené múzeum.Zo sakrálnych pamiatok tu nájdeme rímsko-katolícky barokovo-klasicistický kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1755.K jednej strane kostola bol pristavený kláštor kapucínov štvorcového pôdorysu s jednoduchou fasádou.Najstarším kostolom v Holíči je gotický kostol sv. Martina z roku 1387,ktorý bol koncom 17. storočia upravený.V meste sa nachádza aj evanjelický tolerančný klasicistický kostol s evanjelickou školou a farou z konca 18. storočia.Za zmienku stojí aj baroková kaplnka Panny Márie, ktorú nájdeme na cintoríne a pochádza z prvej polovice 18. storočia.Barokovo-klasicistická kaplnka sv. Floriána postavená v roku 1762.Spomienka na židovskú komunitu tu predstavuje židovský cintorín a klasicistická synagóga z konca 18. storočia.