hrad Lednica a Lednické bradlo

Keďže tenko rok jaro prišlo veľmi skoro, vydali sme sa už na štvrtý hrad v okolí. Po zrúcanine Košeckého hradu, Považského hradu, Hričovského hradu sme sa išli pozrieť na neďaleký Lednický hrad. Hrad sa nachádza na Lednickom bradle v Bielych Karpatoch a jeho stavba bola prispôsobená prírodným podmienkam. Lednické Bradlo bolo vyhlásené za prírodnú pamiatku v roku 1969. Jeho rozloha je 14,3 ha.

Zaparkovali sme neďaleko kostola a vydali sme sa pod hrad. Najskôr sme prišli k studničke, ktorá nesie názov Katarínkin prameň. Okolie prameňa je pekne upravené a z informačnej tabule vedľa studničky sme sa dočítali čo hovorí stará povesť : " Keď sa konala svadba panského hájnika Ondreja s krásnou pannou Katarínou, rozkázal hradný pán svojim drábom, aby mu na hrad priviedli krásnu, mladú nevestu. Drábi ju priviedli k pánovi. Orodovať za ňu prišli richtár aj farár, ale nič nepomohlo, hradný pán ju neprepustil. Chcel si uplatniť právo prvej noci. Zúfala Katarína nechcela porušiť manželský sľub a preto radšej volila dobrovolnú smrť. V miestnosti na hrade uvidela otvorené okno a vyskočila z neho do priepasti pod hradom. Tu ráno objavili jej mŕtve telo. Ondrej ušiel do hory, kde sa od veľkého žialu pomiatol. Pohreb Kataríny bol veľký. Jedného dňa našli ľudia na hrobe svojej ženy mŕtveho Ondreja. Pochovali ho vedľa nej. Na znak tejto vernosti postavili poddaní na strmej skale drevený kríž, ktorý po dlhé storočia ledničania obnovovali. Neďaleko nešťastného miesta skonu Kataríny začal vyvierať prameň, ktorému ledničania pripisujú liečivú silu. Na počesť krásnej Kataríny pomenovali dedinčania toto miesto "Katarínkin prameň". Informačná tabuľa pekne píše : " Táto pramenitá voda osvieži pútnika na tele aj na duši, ako v minulosti, tak i dnes, lebo je stále čistá, ako bola čistá láska Kataríny k Ondrejovi. "

Ešte než sme začali stúpať k zrúcanine hradu, dozvedeli sme sa, že na hrade pobýval aj Ján Ámos Komenský ( rodák z nďalekých Komjatic na Morave ), ktorý bol v priazni Juraja Rákociho I ( 1593-1648 ), ale najmä jeho manželky Zuzany Lórantffyovej - majiteľky hradu Lednica a lednického panstva. Komenský reformoval školy založené rákociovcami. V roku 1650 sa na Lednickom hrade stretol s mikulášom Drábikom a Benediktom Skyttim ( synom Jána Skyttiho, kancelára univerzity vo švédskej Upsale, ktorý bol osobitým vyslancom švédskej kráľovnej Kristíny ). Ten odovzdal Komenskému ďakovný list od kráľovnej, za to že ju naučil rýchlo po latinsky. Komenský vydal v Amsterdame Drábikové spisy a vízie pod názvom Lux in tenebris ( Svetlo v tmách ). Spisy boli protihabsburské a preto sa Komenský už nikdy nemohol vrátiť do Rakúsko-Uhorska. Zomrel opustený v roku 1670 v Amstrerdame.

Po prečítaní týchto informácii sme začali stúpať k hradu, ktorý bol oplotený a prebiehajú na ňom výkopové a rekonštrukčné práce. Dostali sme sa ku vchodu, ktorý bol zatvorený. Pred pár rokmi sme tu boli a dostali sme sa chodbou na nádvorie a odtiaľ s jednou dcérou po rebríku na horný hrad a po vytesaných schodoch až k strážnej veži. Dnes sa do zrúcanin hradu nedá dostať. Ktovie aká bude situácia za ďalších desať rokov. Vydali sme sa teda popri hrade k bralu. Dievčatá zostali na chviľku pri zrúcanine a pokochali sa pohľadom na obec náprotivné kopce a potom sa vrátili ku vchodu do hradu. Ja som obišiel celé bralo a stretli sme sa pri Katkinom prameni.

Z informačných tabúl sme sa dozvedeli nejaké informácie o hrade. Bol postavený ako pohraničný strážny hrad v roku 1259. Postavený bol na vápencovom skalnom brale, ktoré predurčovalo i podobu hradu - skladal sa z troch odlišných, výškovo oddelených časti. Najnižšie bolo PREDHRADIE, z ktorého sa vchádzalo do STREDÉHO HRADU tumnelom, vytesaným do skaly a bol jediným prístupovým miestom do HORNÉHO HRADU. Tu bol palác a delová bašta, odkiaľ vytesali do brala 80 schodov, ktoré sa dodnes zachovali, až na vrchol k pozorovateľni zvanej STRAKA.

Počas vlády kráľa Žigmunda boli majiteľmi lednického panstva bratia Bielikovci zo sliezskej Kornice.

V 16.storočí nebola núdza o lúpežné prepady a násilné zaberania majetku. Roku 1533 bratia Ján a Rafael Podmanickí proti hradu podnikli ozbrojený útok a hrad obsadili. Pôvodní majitelia podali na Podmanických žalobu, lenže panovník Ferdinand I. bol na strane mocného Rafaela a hrad Lednicu mu daroval. po smrti Rafaela hrad odkúpil košický kapitán Imrich Telekeši. Jeho vnuk Michal sa nechvalne preslávil svojimi zbojstvami a nakoniec bol v Bratislave popravený.

v prvej polovici 17. storočia získalo hrad a panstvo sedemhradské knieža Juraj I. Rákoci. Bol ochrancom nekatolického obyvateľstva a preto podporoval mnohých českých a moravských vyhnancov, ktorí utekali z vlasti po bitke na Bielej hore. Títo sa mohli usadiť na jeho panstve, čím si znepriatelil katolický habsburský dvor. Počas vlády Ferdinanda III ( 1608 - 1657 ) v Uhorsku totiž prebiehala silná rekatolizácia, ktorá prerástla až do ozbrojeného konfliktu s Jurajom I. Rákocim.

Roku 1663, keď turecké vojsko prepadlo Púchovskú dolinu, hrad poskytol útočisko až 1200 ľuďom. Turci podpálili Púchov, ale hradu, ležiacemu bokom si nevšimli.

Na začiatku 18. storočia, v povstaleckých rokoch Juraja II Rákociho ( 1608 - 1657 - pravnuk Juraja I. Rákociho ) sa na hrade zdržiavala kurucká posádka. Keď ale cisárske vojská pri Trenčíne porazili kurucov a obsadili hrad, zmenila sa situácia na hrade.

Po tejto udalosti už chátrajúci hrad odkúpili bratia Maťašovskovci. Hrad dali opraviť a doplnili aj vnútorné vybavenie hradu. Do hradu sa vchádzalo padacím mostom. Cez hlavné nádvorie sa vchádzalo okolo delovej bašty k druhému padaciemu mostu. Za ním začínal 12 metrov dlhý, do skaly vytesaný tunel, ktorým sa prišlo do HORNÉHO HRADU. Po drevenom schodišti sa vystupovalo na 2. poschodie až do veľkej sály hradu, ktorá bola vyzdobená zlatými a striebornými ornamentami na stenách. Bola tu aj veľká talianska pec. Cez chodbu sa vchádzalo do kaplnky sv. Jana Krstiteľa. Všetky steny boli vyložené drevom a zdobené obrazmi svätých. Lednický hrad mal 45 miestnosti, nerátajúc miestnosti vo veži-pozorovatelni Straka.

Rod Maťaškovcov vymrel po meči roku 1754 a lednické majetky prevzala kráľovská komora. Tá však svoje záujmy sústredila len na kaštiel v Lednických Rovniach a hrad nechala napospas osudu...

Vychádzka k Lednickému hradu sa nám vydarila. Prialo nám počasie a tak sme mali pekné výhľady na obec i okolité políčka, lúky, skaly i lesy. Stretli sme sa s viacerými skupinkami, ktoré tak ako my využili pekné, takmer jarné počasie prvomarcovej nedele.