Loading...
V Hradci Králové som mala stráviť len pár hodín. Chcela som vidieť hlavne krásnu secesnú budovu malej vodnej elektrárne na rieke Laby zvanej "Hučák".
Naša malá skupinka sa rozdelila na dve. Sestra s kamarátkou išli na koncert na letisko a ostatní sme sa išli trocha poprechádzať po Hradci. Ako prvé sme navštívili práve vodnú elektráreň a jej okolie.
Výstavba vodnej elektrárne bola spätá s častými povodňami, ktoré ohrozovali obyvateľstvo mesta a spôsobovali škody. Radní mesta sa preto na ochranu obyvateľstva pred Veľkou vodou rozhodli vybudovať priehradu. Táto malá vodná elektráreň sa nachádza na ,,Hučavém" jezu rieke Labe v Hradci Králové.
Elektráreň stavali po etapách - najskôr postavili parnú elektráreň. Projekt stavby tohto diela vypracoval prof. ing. Karel Novák a betonárske práce zahájili v roku 1909, začalo sa s budovaním parnej elektrárne pre pokrytie obdobia kedy býva málo vody alebo je vody moc, počas povodní by vodná elektráreň nemohla fungovať. Parná elektráreň bola vybavená s dvoma kotlami o výhrevnej ploche 200 m² a dvoma parnými strojmi, každý o výkone 400 HP, ktoré boli napojené na Křižíkové generátory o výkone 300 kVA.
Vodnú elektráreň postavili na ľavom brehu Labe na 157 riečnom kilometri. Architektonicky krásny secesný unikát je dielom prof. arch. Františka Sandera. Napojenie elektrárne na mestské transformačné stanice prebehlo 12. februára 1910, v ten deň večer sa rozsvietilo aj skúšobné svetlo Křížikovej oblúkovej lampy na Velkém náměstí. Hydrocentrálu s troma Francisovými trojstupňovými turbinami a vertikálnou hriadeľou dokončili v roku 1911. Po dokončení všetkých prác a skúškach vodných turbín začali do siete dodávať z elektrárne energiu koncom januára 1912. Turbíny sú konštruované pre spád 3,5 metra, prietok 10m²/s, výkon 270 kW a 125 ot/min.
Stavbu príľahlého osemnásťmetrového betonového mostu cez Labe so segmentovým jezom a dvoma zdymadlami v roku 1911 postavila hradecká betonárska firma ing. Františeka Jiráseka v spolupráci s prof. arch. Sanderom. V rokoch 1922 - 1924 bola elektráreň z kapacitných dôvodov dostavaná o nové krídlo smerujúce ku Křižíkovy ulici.
Elektráreň má aj vežu s mansardovou strechou, hodinami a štukovým mestským znakom. František Sander v návrhu elektrárne dokonale spojil moderné prvky exteriéru ako napríklad nezdobené plochy fasády členené iba tehlovými lizénami, stupňovité korunné rímsy a veľké industriálne okná s historizujúcimi prvkami ako pieskovcové stĺpiky, balustrády alebo už spomínana mansardová strecha.
Celý komplex prešiel rekonštrukciou v 90. rokoch minulého storočia ďalšiu rekonštrukciu previedli v rokoch 2010 - 2013.
Objekt elektrárne je dnes príkladom architektonického zvládnutia technického diela v období pred prvou svetovou vojnou, je to nádherné dielo, ktoré môžeme dodnes obdivovať. S výberom navštíviť v Hradci práve túto zaujímavú technickú pamiatku, ktorá dodnes funguje, som bola spokojná.