Hrobka Gábora Barossa na cintoríne v Klobušiciach
Turistické cíle • Památky a muzea • Pomník
Gábor Baross pochádzal zo šľachtickej rodiny Barossovcov z Beluše. Narodil sa 6. júla 1848 v dedinke Pružine pri Považskej Bystrici vo vtedajšiej Trenčianskej župe. Po skončení gymnaziálných štúdii v Leviciach, Gyori a Ostrihome študoval právo na univerzite v Budapešti.
Patril medzi najvýznamnejších ministrov Uhorska v 19. storočí. Od roku 1871 bol podnotárom v Trenčíne, v roku 1873 začal vydávať Vágvolgyi Lap ( považský list). V roku 1874 bol notárom a predseda sirotskej stolice Trenčianskej župy. O rok neskôr, v roku 1875 už bol poslancom Uhorského snemu za ilavsko - púchovský okres. Od roku 1883 bol štátnym tajomníkom. V roku 1884 sa oženil, vzal si Karolu Šipekiovú z Klobušíc. Mali dve deti, Gabriela a Katarínu. Od roku 1886 do 1889 bol ministrom Dopravy a od roku 1889 až do svojej smrti ministrom obchodu. Celý svoj život zasvätil rozvoju uhorského hospodárstva. Snažil sa zmeniť hospodársku a politickú závislosť na Rakúsku. Bol mimoriadne nadaný a ambiciózny. Pochopil, že rozvoj krajiny závisí od rozvoja infraštruktúry - železnice, ciest, pošty, telefónu a peňažníctva a bankovníctva. Do histórie sa zapísal hlavne ako minister Dopravy a verejných prác. V druhej polovici 19. storočia previedol reformu Dopravy, zoštátnil železnice, vybudoval železnicu Bratislava - Žilina. Výrazne sa pričinil o spriemyselnenie mesta Žiliny, založil tu továreň na súkno ( neskôr známa pod názvom Slovena ), ktorá sa stala pred prvou svetovou vojnou najväčšou textilnou továrňou v Uhorsku. Zaviedol na tratiach i tarifové zóny, ktoré sa vlastne používajú až dodnes. Zaslúžil sa i o zjednotenie pošty a telegrafu, čím vzniklo nielen jedno riaditeľstvo, ale vytvorili sa i podmienky k vývoju telefónu a telegrafu, a štatnému hospodárstvu to prinieslo úspory. Previedol úplnu prestavbu poštových služieb a významne zreformoval poštovú prevádzku. Mnoho svojích plánovaných projektov pre svoju predčasnú smrť nedokončil. Zomrel v máji 1892 v Budapešti ako 44 ročný v rozkvete svojej kariery na infekciu, ktorú v návale svojej práce zanedbával. Tu sa s nim konala i jeho prvá rozlúčka. Jeho posledným želaním bolo, aby bol po svojej smrti pochovaný v rodinnej hrobke v Klobušiciach. Na druhý deň previezli telesné pozostatky ministra mimoriadným vlakom do mesta Ilava, kde ich uložili dočasne v krypte v ilavskom kostole. Ďalším vlakom docestovala časť uhorskej vlády a obyvatelia z celej župy, ktorí sa prišli s Gáborom Barossom rozlúčiť. Po dokončení hrobky na cintoríne v Klobušiciach bol v nej Gábor Baross pochovaný.
Táto krásna secesná hrobka s pamätnou doskou je vlastne jedinou väčšou pamiatkou na tohto významného uhorského politika slovenského pôvodu. Je možnosť pozrieť si aj jej interiér po telefonickej dohode, alebo počas sviatku pamiatky zosnulých býva otvorená a sprístupnená návštevníkom cintorína. Ako minister často navštevoval Trenčín, Pružinu, v lete sa najradšej zdržiaval v Klobušiciach, mal tu rodinu. Jeho otec bol župným úradníkom, pochovaný je v Ilave. K cintorínu v Klobušiciach, ktorého dominantou je toto mauzóleum sa dostanete po odbočení z hlavnej cesty po asi 700 metroch mimo obce, je tu i možnosť zaparkovať automobil.
Přidat do oblibených uživatelů
Mapa
Ubytování
PočasíPříspěvky z okolí Hrobka Gábora Barossa na cintoríne v Klobušiciach
