Komárno - socha Móra Jokaiho a budova Podunajského múzeam

Turistické cíle • Muzeum

socha v nadživotnej veľkosti - Mór Jokai • Fotografie (16) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (16 fotografií)

socha z roku 1937

Podunajské múzeum so sochou Jókaiho

Vstoupit do fotogalerie (16 fotografií)

V podvečer sme sa vydali po pešej zóne na menšiu prechádzku. Jednou z prvých zaujímavých budov, okolo ktorých sme išli, bolo Podunajské úzeum a pred ním sediaca socha muža.

Socha predstavuje maďarsky píšúceho romantického spisovateľa Móra Jokaia, ktorý sa narodil 18.2.1825 v Komárne. Komárňančania sa rozhodli hneď po jeho smrti v roku 1904, že mu postavia sochu. V roku 1906 začali organizovať zbierku. Peniaze sa vyzbierali, ale nakoniec boli použité na niečo iné. Ďalší pokus sa uskutočnil až v roku 1936. Za rok sa podarilo vyzbierať potrebnú sumu.

Socha Jokai bola odliata v Prahe. Jej autorom je Július Berecz. Podstavec pod sochu bol vyrobený z harasztiho vápenca Viktorom Komáromim.
Základný kameň bol položený 20. júna 1937 a slávnostné odovzdanie bolo 28. novembra. Po roku 1945 bola táto socha odstránená. V roku 1952 sa socha vrátila na pôvodné miesto ako jedna z prvých zbúraných sôch maďarskej menšiny, ktoré boli opätovne postavené na svoje pôvodné miesto.
Socha pekne zapadne pred budovu múzea. Prekvapilo nás, koľko bolo pri soche vencov a všetky s maďarskými trikolórami. Takýto pohľad sa nám neskôr ešte naskytol niekoľkokrát. Videli sme aj veľa pamätných dosiek na budovách, texty boli väčšinou v slovenčine aj v maďarčine, ale venčeky mali vždy stužky len bielo-zeleno-červené. To isté sa opakovalo aj v maďarskom Komárome.

Mór Jokai (18.2.1825 Komárno, Uhorsko - 5.5.1904 Budapešť Rakúsko - Uhorsko )
bol maďarsky píšuci prozaik, dramatik a publicista, vedúca osobnosť maďarského kultúrneho a politického života v druhej polovici 19. storočia.
Napísal okolo sto románov a noviel, z ktorých väčšia časť čerpá námety z dávnej i nedávnej uhorskej histórie. O tomto spisovateľovi sa pravdepodobne učia deti a študenti maďarskej národnosti, mne jeho dielo nie je známe. Z jeho diel sú vraj známejšie : Zlatý človek, Synovia človeka s kamenným srdcom, Zlatý vek Sedmohradska, Turci v Uhorsku, Posledné dni janičiarov, Levočská biela pani, Malí králi... Poznal sa aj s básnikom S. Petőfim a aj Jokai sa nadchol revolúciou v 1848. Bol prítomný pri porážke maďarských vojsk v bitke pri Világosi. Po porážke chcel dokonca spáchať sebevraždu, ale manželke sa podarilo ju od nej odhovoriť. V čase po revolúcii bol sledovaný a vtedy sa venoval písaniu. Okrem románov písal aj do časopisov rôzne články, eseje. Neskôr, keď bol rehabilitovaný sa zapojil do politického života, bol aj poslancom za uhorský snem.

Za, podľa mňa peknou realistickou sochou spisovateľa, sa nachádza veľká budova Podunajského múzea, ktoré patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku. Budova - Kultúrny palác bola postavená v roku 1913 podľa projektu Dezso Hultla. Boli sem premiestnené rozrastajúce sa zbierky spolku, ktorý bol založený už v roku 1886. Volal sa Historický a archeologický spolok Komárňanskej župy a mesta Komárna. Spolok zhromažďoval dokumenty, archeologické a historické pamiatky z Komárna a okolia. Jeho názov sa časom menil, ale poslanie zostalo rovnaké.

Súčasťou múzea je okrem Kultúrneho paláca ( vývoj od praveku do roku 1849, je tu reprezentačná sála a obrazáreň ) je aj Ghyczyho palác s obrazárňou, ktorú reprezentuje umenie 18.-1.pol.20. st ) a Zichyho palác ( história Komárna 1849 - 1945 a významný rodáci Komárna - Mór Jókai a Franz Lehár ). Patrí sem aj Bašta č.6 pevnostného systému, v ktorej sa nachádza Lapidárium rímskych kamenných pamiatok. V obci Martovce sa nachádza Expozícia ľudovej architektúry a bývania. Toto tiež spadá pod komarňanské Podunajské múzeum.