Komárno - Námestie generála Klapku
Komárno je okresným mestom ležiacim v regióne Podunajsko, rozprestiera sa na Podunajskej nížine na Žitnom ostrove. Za hranicou, ktorú tvorí rieka Dunaj leží maďarské mesto Komárom.
Jedným z námestí nachádzajúcom sa v meste je Námestie generála Klapku.
Námestie je pomenované po generálovi Györgovi Klapkovi, ktorého socha sa nachádza v strede námestia.
Námestie sa vytvorilo na mieste jazierka, ktoré tu zostalo po vodnej priekope, ktorá predtým chránila hradby stredovekého mesta. Na mieste vyschnutého jazierka vzniklo trhovisko. Už koncom 17. storočia na jeho severnej strane stál dom, ktorý sa využíval na zasadania mestskej rady. Po veľkom zemetrasení v roku 1763 bola budova značne poškodená a v roku 1766 bola obnovená a doplnená o požiarnu vežu. Po požiari v roku 1848 budovu opäť zrenovovali a v roku 1875 nadstavili poschodie a získala novú strážnu vežu a budova získala neorenesančnú podobu ako má aj dnes. Letopočet pod vežou tvorený rímskymi číslicami predstavuje práve obdobie tejto prestavby.
Od Silvestra 1999 denne o 10.00, 12,00, 14,00 a 16.00 hod sa v okne veže objaví postava husára z obdobia revolučných rokov 1848-1849 a zatrúbi Kapkov pochod, ktorý skomponoval v Komárne Béni Ergessy ( jeho socha sa nachádza neďaleko v smere k pevnosti ).
Ústrednou budovou námestia je teda komárňanská radnica. Z jednej strany je Zichyho palác a z druhej bývalé zdravotné stredisko. Ide o veľkú budovu, ktorá je v súčasnosti pre zlý stav zatvorená a je tŕňom v oku námestiu. Pôvodne v období monarchie bola sídlom sporiteľne.
Pôvodný Zichyho palác bol postavený v roku 1775 pre grófa Františka Zichyho. Prestavaný bol koncom 19. storočia. Do roku 1827 sa jeho priestory využívali pre rôzne slávnostné podujatia, plesy a divadelné predstavania. Dnes sú v ňom umiestnené expozície Podunajského múzea, ktoré návštevníkom poukazujú na bohatú históriu Komárna a tiež oboznamujú so životom dvoch svetoznámych komárňanských rodákov : spisovateľa Móra Jókaiho a hudobného skladateľa, predovšetkým operiet Franza Lehára.
Námestiu generála Klapku dominuje socha Györgya Klapku, ktorý bol predstaviteľom maďarskej revolúcie z rokov 1848-1849. V roku 1849 velil obrane Komárne, ktoré v tom čase bolo poslednou baštou revolucionárov proti rakúskej cisárskej armáde. Pamätník mu v Komárne vybudovali v roku 1896.
György Klapka sa narodil 7.4.1820 v Temesváre, v dnešnom Rumunsku. V Komárne sme boli koncom apríla a to asi vysvetľuje množstvo vencov, ktoré bolo pri soche, bolo totiž 203 rokov od jeho narodenia.
Po absolvováni gymnázia študoval na vojenskej delostreleckej škole vo Viedni a od roku 1838 bol dôstojníkom v habsburgskej armáde. Po vypuknutí uhorskej revolúcie sa pridal k uhorským povstalcom. Od začiatku roku 1849 velil honvédskemu zboru o sile cca 18.000 mužov, ktorí bojovali hlavne na území Horného Uhorska. Vybojovali niekoľko víťazstiev.
V júli 1849, keď hlavné sily maďarskaj armády odtiahli z Komárna, bol Klapka poverený obranou Komárňanskej pevnosti. Habsburské vojsko bez úspechu obliehalo Komárno. Až po informácii o kapitulácii uhorských povstalcoch pri Világoši sa za veľmi výhodných podmienok vzdali 2.10.1849.
Klapka potom opustil krajinu a žil niekoľko rokov v exile ( Anglicku, Švajčiarsku ). Neskôr sa v emigrácii spolu s Lajosom Kossuthom politicky pokúšali o získanie opätovnej samostatnosti Uhorska.
Počas rakúsko-pruskej vojny v Prusku v rámci pruskej armády formoval maďarskú légiu o sile cca 3000 mužov. Do bojov výrazne nezasiahli. Rakúske vojská boli v bitke pri Hradci Králové porazené. Po skončení vojny mu bol umožnený návrat do Rakúsko-Uhorska a v roku 1867 bol Klapka zvolený za poslanca.
V roku 1877 sa pokúsil o reformu v Tureckej armáde. Venoval sa aj písaniu kníh o histórii vojenstva. Zomrel v Budapešti 17.5.1892.