Komárno - Trojičný stĺp alebo barokové súsošie sv. Trojice s Pannou Máriou
Od katedrály sv. Ondreja sme pokračovali po pešej zóne na Námestie gen. Klapku. Tu na rohu ulíc Palatínova a Župná sa nachádza Trojičný stĺp. Ide o jednu z najstarších pamiatok v Komárne, je to najstarší z pomníkov umiestnených na verejnom priestranstve v Komárne.
Súsošie Najsvätejšej Trojice ( Trojičný stĺp ) je z roku 1715, ide o barokové súsošie postavené v historickom centre Komárna, na mieste ktoré sa v čase rekatolizácie smutne preslávilo upálením protestanstkého kazateľa Jána Szákiho. Súsošie sv. Trojice s Pannou Máriou a päticou svätých pripomína veľkú morovú epidémiu v rokoch 1710 - 1711 a ukončenie kuruckých vojen ( protihabsburské stavovské povstania, ktoré otriasali krajinou viac ako 100 rokov ). Bezprostredne po moru bola na mestskej tržnici dočasne osadená vyrezávaná socha Svätej Trojice z dreva. Základný kameň dnešnej sochy položil predstavený jezuitov 2.2.1714 a dokončenú sochu vysvätili v roku 1715.
O samotnej soche :
Na vrchole stĺpa je umiestnené súsošie znázorňujúce Svätú Trojicu a korunováciu Panny Márie.
Na podstavci sú postavy piatich svätých : sv. Antona, sv. Sebastiána, sv. Rozálie, sv. Rocha a svätého Františka Xaverského. K týmto svätým sa modlievali obyvatelia počas epidémií. Na obrube podstavca je vyrytý latinský hexameter s chronogramom o každom svätcovi.
Na prednej strane reliéfu je znázornená postava sv. Karola Boromejského.
Nápis na južnej strane podstavca sa viaže k miestnym udalostiam Rákocziho povstania ( Sedmohradské knieža František II. Rákoci bol vodcom posledného a najväčšieho protihabsburského povstania. Otvorený boj proti Viedni viedol v rokoch 1703 až 1711).
Na severnej strane podstavca sa spomína veľká morová epidémia v rokoch 1710 - 1711.
K trojičnému stĺpu sa viaže povesť, že v počas veľkého zemestrasenia v roku 1763 sa pri stĺpe prepadol pod zem kočiar s mladomanželmi aj celým svadobným sprievodom. Komárno leží totiž na tzv. komárňanskom tektonickom zlome, takže zemetrasenia tu nie sú ničím výnimočným. Dnes už našťastie nebývajú také intenzívne ako tie čo zažívali obyvatelia Komárna v 18. storočí.