Lednicko - valtický areál - Valtice - zámok a zámocky park

Mesto Valtice, niekdajšia rodinná rezidencia lichtenštajnských kniežat leží na hranici s Rakúskom. Sú jedným z dvoch centier Lednicko - valtického areálu. V roku 1996 boli zaradené do svetového kulturného a prírodného dedičstva UNESCO.

Dominantou mesta je kostol a zámok.

Pasovský biskup vystavil svoj hrad ešte v 12. storočí na území, ktoré bolo až do roku 1920 súčasťou Rakúska. Pri jeho začiatku bola jedinou murovanou budovou hranolovitá obytná veža. Ostatné hospodárske budovy boli pravdepodobne postavené z dreva. Páni zo Seefeldu získalo valtické panstvo v roku 1193 a prestavali ho na kamenne sídlo, do ktorého sa vchádzalo len z juhu po moste cez priekopu. Čelo jadra s bránou tvorila pravdepodobne románska päťboká veža, za ktorou boli v obvodovej hradbe postupne pristavované obytné budovy.

V 14. storočí na hrade dochádza k veľkej stavebnej aktivite. Pretože horné predhradie bolo z postupne sa rozrastajucého mesta horšie dostupné, za Lichtenštajnov v 14. storočí vyrástlo dolné podhradie. Hrad odolával počas husitských vojen i za vojen s Uhrami mnohým útokom. Aj v roku 1477 ešte odolal vojsku Mayáša Korvína, dobytý bol až počas druhého obliehania v roku 1486. Následkami týchto útokov poničený hrad bol obnovený, ale k jeho väčšej prestavbe došlo až v roku 1560. Nádvorie starého hradu bolo v tej dobe už takmer celé zastavané a preto nový renesančný palác postavili v ruinách dolného podhradia. Tento dobre opevnený komplex dokázal odolať i útokom Štěpana Bočkaya v roku 1605.

Rozsiahlé prestavby zámku prebiehli počas vlády kniežaťa Karla Eusebia. Okrem iného vzniklo i nové nádvorie s triumfálnou vstupnou bránou , ktorú postavili brnenskí stavitelia Ondrej a Jan Krstitelernovi podľa projektu Giovanniho Tencally.

Ďalšie úpravy zámku vznikli na prianie kniežaťa Antonína Floriana z Lichtenštajnu, kedy v prvých dvoch desaťročiach 18. storočia vznikli zimná jazdiareň a španielská koniareň podľa rakuského architekta Antona Ospala.

Veľkolepú hlavnú fasádu zámku nechal upraviť až knieža Josef Adam z Lichtenštejska. Na jeho želanie vytvoril cisársky dekorát Antonio Baduzzi tiež pôsobivu althanu na vnútornom nádvorí.

Poslednými zásadnými zmenami prešiel zámok po zbúraní zbytkov starého valtického hradu v južnej časti areálu v 40. rokoch 18. storočia. Na tomto mieste, kde boli odstránené staré stavby vyrástla baroková záhrada a nová klasicizujúca záhradná fasáda podľa architekta Antona Erharta Martineliho.

Komplikovaný stavebný vývoj zavŕšila stavba divadla r. 1790 pri východnom krídle a razantné úpravy interieru na prelome 18. a 19. storočia.

K areálu zámku patril i zámočok pod názvom Katzelsdorfská hájovňa, ktorá bola postavená za vlády kniežaťa Jána I. z Lichtenštajska. Plány vypracoval kniežací architekt Josef Körnhausel v rokoch 1811-1817. Stavbu dokončili v roku 1819 staviteľ Franz Engel. Stavba bola rozľahlá, do troch strán otvorená sieň, oddelená radami pilierov od bočných polkruhových priestorov a prednej dlhej chodby. Steny boli zdobené reliefmi s loveckými výjavmi. Celý tento lovecký pavilon počas desaťročí obrástol divokým vínom, ktoré vytvárali malebné záclony na jeho rímsach. Zámok sa po roku 1953 ocitol v pohraničnom pásme. Slúžil ako sklad. Roku 1956 vyhorel a už nebol opravený. O niekoľko rokov došlo k jeho demolácii, ako dôvod mal byť to, že poskytoval úkryt banderovcom a iným protištatným živlom, ktorí narušovali štátnu hranicu. Dnes je na zámku uložený jeden relief z motívom lovu, ktorý si môžete pozrieť.

V roku 1727 bol založený zámocký park. Tento bol začiatkom 19. storočia rozšírený a prebudovaný na prírodný krajinský park, ktorý má dnes rozlohu 14, 6 ha a rastie v ňom 22 druhov ihličňanov a 63 druhov listnáčov. Valtický zámok sme si pozreli len narýchlo z vonku. Jeho park nie je tak upravený ako lednický, ale prechádzka po ňom môže byť tiež zaujímavá. Jeden z pútačov pri vstupe do parku nás lákal do mučiarne, ale nás nenalákal.

Počas našej návštevy bol vo Valticiach i zraz automobilov Jaguár. Pred zámkom bol vystavený jeden z týchto automobilov.