obec Dolná Poruba
Turistické cíle • Města, obce, vesnice • Vesnice
Obec Dolná Poruba s približne 800 obyvateľmi leží v krásnom prostredí v okolí Strážovských vrchov v závere doliny Tepličky asi 16 kilometrov východne od Trenčianskej Teplej. Na severovýchode nad obcou nad lúkami sa vypímajú kopce Vápeč a Homôlka, na južnej strane je to mohutný masív Žihľavníka. Na severnej strane je to zasa masív Holazne. Okolie obce tvoria krasové útvary s pôvodnými lesnými porastami, hlavne bukmi, borovicami a smrekmi. Medzi rastlinstvo patria najmä horské a vysokohorské teplomilné druhy ako žltohlav európsky, ľalia zlatohlavá, kavyľ a poniklec. Zo živočístva je to hlavne z cicavcov srny, diviaky, zajace, líšky, na návštevu občas zavíta i medveď hnedý. Vtáctvo tu najviac zastupuje jastrab veľký, myšiak horný a krkavec čierny. V horských bystrinách žije pstruh potočný a v okolitých vlhkých miestach aj salamandra škvrnitá.
Obyvateľstvo sa v minulosti venovalo hlavne spracúvaniu dreva a využívalo okolité lúky na chov oviec. Obec sa prvýkrát spomína na začiatku 14. storočia. Podľa archeologických nálezov z neskorej doby kamennej na území v údolí Tepličky žili ľudia už pred štyrmi tisicročiami. Obec Dolná Poruba vznikla na klčovisku. Pôvodnými obyvateľmi boli drevorubači, ktorí v zalesnenom teréne vyrubávali stromy. Z tejto ich činnosti zrejme je pravdepodobne i názov obce. Prvá dochovaná písomná zmienka o obci je z roku 1355, v ktorej sa hovorí o výstavbe kostola. Vtedajší názov ,,villa Poruba,, bol vtedy spoločný pre dnešné obece Dolná a Horná Poruba, k ich rozdeleniu na Malú (Dolnú) Porubu a Veľkú (Hornú) porubu došlo v roku 1387. Dolná Poruba, ľudovo tiež nazývana Porubka najskôr patrila do hradného panstva Košeca, neskôr zemianským rodinám a následne tvorila súčasť Košeckého panstva rodiny Ilešháziovcov. Napríklad v roku 1598 mala obec mlyn a 33 domov. Posledným majiteľom obce boli Ján Ilešházi a grófka Motešická. Ešte začiatkom 20. storočia obec administratívne spadala do jedného obvodu spoločne s Hornou Porubou, Kopcom a Malým Košeckým Podhradím. Pod okres Trenčín sa obec dostala v roku 1957.
Z pohľadu farskej príslušnosti obec dodnes patrí pod farnosť susedného Omšenia. Rovnaké vierovyznanie týchto dvoch obcí v minulosti narušili iba poreformačné náboženské problémy a tiež turecký nájazd v 17. storočí. V roku 1671 bola obec definitívne vrátená katolíckej cirkvi, stalo sa to po vyhnaní luteranského kňaza z obce.
Počas druhej svetovej vojny v mesiacoch september a október roku 1944 prebiehali v okolí obce tuhé boje, v neďalekých lesoch zahynulo 24 partizánov.
Medzi pamiatky obce patrí rímskokatolícky kostol sv. Martina z roku 1790 a kaplnka Panny Márie Lurdskej z roku 1912. Kostol je postavený pravdepodobne na mieste bývalého kostola z roku 1321. Kaplnka, ktorá je z roku 1912 je mimo zastavanej časti obce.
V centre obce oproti kostolu je drevený prístrešok a infopanel o obci. Pri hlavnej ceste na okraji obce je upravený vodný ,,Prameň šťastia,, s lavičkou na odpočinok. Je pri ňom i dosť vystižný nápis ,, Človeče, dávam ti kyslík na dýchanie, oheň na pečenie chlebíka, vodu na pitie a pestovanie plodov, drevo na zahriatie v tuhých mrazoch, na výstavbu Tvojho obydlia a zhotovenie detskej postieľky,,. Tak prosím, nenič ma Tvoja príroda. Prameň slúži občanom už od nepamäti, ešte s čias osídľovania tejto oblasti. Vodu prameň poskytoval nielen miestným obyvateľom, ale aj pocestným a furmanom, ktorí tadiaľto pomocou koní zvážali dreva k píle. Názov ,, Prameň šťastia,, má byť odvodený z toho, že sa tu stretávali mladí ľudia a hľadali pri ňom svoje šťastie.
Přidat do oblibených uživatelů
Mapa
Ubytování
Počasí
Letenky Evropa
Půjčovna autPříspěvky z okolí obec Dolná Poruba
