obec Lisková

Obec Liskova leží v regione Liptov asi 3 km východne od okresného mesta Ružomberok na rieky Váh. Rozloha obce je 15, 95 km².

Uzemie Liskovej bolo osídľované rôznými skupinami kultúr už od pradávna. Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1252 v listine kráľa Bela IV., kde sa v listine uvádza ako villa Lisk. Názov obce je odvodený od mena jej zakladateľa zemana Liska, ktorý žil v 13. storočí.

Kataster obce má značný výškový rozdiel, pri Váhu je jeho nadmorská výška 480 m n.m., na Zadnom Choči je to už viac ako 1000 metrov - 1486 m.n.m.. Územie obce patrí do klimticky mierne chladnej až chladnej oblasti. Prevažujú lesné porasty, orná pôda a trávnate porasty. Okolie obce má hojne zastúpenie vzácnych a chránených druhov rastlin a živočíchov. Zo živočíchov je to napríklad skokan hnedý, ropucha obyčajná, slepuch lámavý, jašterica obyčajná, vretenica obyčajná, hlucháň, viac druhov sýkoriek, stehlík, hýľ obyčajný, myšiak hôrný, jastrab veľký, výr skalný, orol skálny, krkavec, kuna lesná, veverica, jeleň, srnec, medveď hnedý, sviňa divá a líška.

Dominantou obce je rímskokatolícky kostol Premenenia Pána postavili ho v roku 1936 na mieste, kde stál pôvodný ranogotický kostol z 2. polovice 13. storočia. Tento pôvodný kostol bol jednoloďový a mal tri oltáre. Kostol nemal vežu a bol zasvätený Božiemu telu. V roku 1697 došlo k barokovej prestavbe kostola, kostol dostal i novú západnú vežu, ktora sa zachovala dodnes. Došlo i k zmene patrocínia na Premenenie Pána. V roku 1927 bol kostol pre svoj zlý stav úradne zatvorený a z týchto dôvodov sa omše konali v škole, alebo na cintoríne. Stav zatvoreného kostola sa stále zhoršoval, naďalej chátral, strecha bola vo veľmi zlom stave a z obav že sa zrúti došlo nakoniec v roku 1934 k jeho zbúraniu. Z tohto kostola sa nakoniec zachovala iba jeho baroková veža. O výstavbu nového kostola sa najviac zaslúžil dekan Martin Pazúrik, ktorému už ale nebolo dopriate, aby sa dožil položenia jeho základného kameňa. 15. novembra 1936 bol kostol slávnostne vysvätený a obrad požehnania kostola vykonal ružomberský farár Andrej Hlinka. Organ kostola je od firmi Rieger z Krnova , vežové hodiny boli dar od Vavra Šrobára a do veže ich osadili v roku 1946. Kostol bol v roku 2009 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Vo veži, ktorá prešla prestavbou a rekonštrukciou boli umiestnené tri zvony. Najstarší a zároveň i najťažší zvon je z roku 1786 váži 661 kg a bol zasvätený Svätej trojici. Stredný zvon vážil 290 kg a zasvätili ho Blahoslavenej Panne Márii, najmenší zvon vážil 131 kg, oba tieto zvony odliali v roku 1808. Stredný zvon bol v roku 1923 zničený a nahradil ho nový 490 važiaci zvon zasvätený Jánovi Evangelistovy. V nedávnej dobe ale pukol, nedal sa opraviť, a bol v roku 2006 nahradený novým zvonom.

Pomník obetiam 1. a 2. svetovej vojny postavili v roku 1965 z ludrovského travertínu a je kultúrnou pamiatkou. Zo svojho pôvodného miesta kde stál, ho v roku 2001 premiestnili pre rekonštrukciu križovatky na svoje nové miesto pred budovu materskej škôlky.

V obci sa narodil 9. 8. 1868 i MUDr. Vavro Šrobár, ktorý bol politik, publicista, národnoosvetový pracovník a prvý minister s plnou mocou pre správu Slovenska. V rokoch 1918 - 25 a 1945 - 50 bol poslancom a v rokoch 1925 - 35 pôsobil ako senátor Národného zhromaždenia v Prahe. Počas 2. svetovej vojny organizoval protifašistický odboj, stál sa jedným z dvoch predsedov povstaleckej Slovenskej národnej rady. Zomrel 6. 12. 1950 v Olomouci a je pochovaný v Bratislave. Za svoju prácu dostal mnoho vyznamenaní, v roku 1969 mu udelili in memoriam vyznamenanie Rad republiky. Pamätná doska je umiestnená na jeho rodnom dome.