Olomouc - Kostol Zvestovania Pána
Počas návštevy Vianočných trhoch na Dolnom a Hornom námestí sme sa na začiatku návštevy vianočných trhov zastavili v kostolíku, ktorý sme si vytipovali už doma. Išlo o kostol Zvěstování Páně ( predtým Zvestovania Panny Márie ), ktorý je súčasťou areálu kapucínskeho kláštora.
Kostol Zvestovanie Pána leží v dolnej často Dolného námestia. Už z diaľky je vidieť mozaika nad portálom, ktorá je z roku 1972 a jej autorom je Karel Benedík ( 1923 Kozpojídky - 1997 Veselí nad Moravou ). Zaujímavý je prístup k samotnému kostolu. Ku vchodu sa musí ísť po schodoch, pred kostolom je len malé miesto, vpravo od vchodu sa nachádza drevený kríž z roku 1933. Dostali sme sa aj dovnútra kostolíka. Nie je veľký, je jednoduchý, s pekným interiérom.
Z histórie :
Pôvodný kapucínksy kláštor stál pred mestskými hradbami pri Strednej bráne. V roku 1642, kedy Švédi obsadili mesto ( okupovali ho v rokoch 1642 - 1650 ), kostol zbúrali. Nový kostol, ktorý začali kapucíni stavať v roku 1655 umiestnili už do mesta a to na Dolné námestie. Prvá omša bola odslúžená v roku 1655 v kňazisku, ale kostol bol dostavaný a vysvätený až v roku 1661. Vybudoval ho neznámy staviteľ.
V roku 1843 bol upravený priestor pred vstupom do kostola z námestia. Pri príležitosti 700. výročia smrti sv. Františka z Assisi bol kostol obnovený.
Po nástupe socializmu museli kapucíni kláštor opustiť, zabral ho štát a postupne sa v ňom vystriedalo viac inštitúcii. Kostol zostal pre verejnosť otvorený a slúžil svojmu účelu. Po revolúcii bol kláštor roku 1995 súdom priznaný opäť kapucínom.
V roku 2012 kostol dostal novú fasádu a bola prevedená oprava terasy aj čelnej steny.
Interiér kostola :
Kostol Zvestovania Pána je jednoloďový kostol bez veže. Kostol stojí na vyvýšenej terase, čo umožnilo vybudovať pod podlahou lode kostola kryptu.
Nad portálom - vstupom do kostola je obdĺžniková frezka Zvestovanie Panny Márie. Po stranách frezky sú dve obdĺžnikové okná a nad ňou jedno kruhové. Jednoduché hladké priečelie je zakončené vysokým trojuholníkovým štítom. kamenný vstupný portál nesie dátum zahájenia stavby 1655.
Nad hlavným vstupom je vstavaná drevená kruchta s varhanami. V kostole sa kedysi mohli používať len prenosné varhany. Len v roku 1814 bol upravený chór pre hudobníkov a v roku 1858 boli zakúpené nové varhany, ktoré boli v roku 1913 nahradené novými z dielne Jana Tučka staršieho z Kutnej Hory.
V strednej časti lode kostola sú k nej pripojené dve bočné protiľahlé kaplnky, ktoré sú zasvätené sv. Františkovi z Assisi a sv. Šebestiánovi. Nad bočnými kaplnkami sú umiestené frezky znázorňujúce smrť sv. Františka a sv. Jozefa. Malby na oknách v týchto kaplnkách predstavujú sv. Františka, sv. Alžbetu, sv. Ludvíka a sv. Cyrila a Metoda.
V presbytériu je umiestnený obojstranný oltár, ktorý oddeluje priestor pre spoločné modlidby reholníkov od priestoru prístupnému laickým veriacim. Po stranách presbytéria sú oratória a na západnej strane je pripojené sakristia.
Hlavný drevený oltár je z roku 1756, vyrobil ho olomoucký rezbár Josef Wesenberger. Oltárny obraz je z roku 1661, je dielom viedenského maliara Tobiasa Pocka. Páčila sa mi aj drevená kazateľnica.
Kostol je kultúrnou pamiatkou Českej republiky.