Oravský Podzámok - Oravský hrad

Oravský hrad stojí nad obcí Oravský podzámok na 112 m vysokém strmém vápencovém bradle v okrese Dolný Kubín. První písemné údaje o hradu pochází z roku 1267, kdy byla vybudována nejvýše položená část celého areálu. Místní vojenská posádka měla za úkol hlídat obchodní stezku do Polska. Majitelem hradu byli nejprve uherští králové, např. Béla IV., Karel Robert z Anjou a Matyáš Korvín. Dále území spravovali jimi dosazení šlechtici mj. i Matúš Csák Trenčianský. Později majetek přešel do soukromých rukou, nejvýznamnějším vlastníkem byla např. rodina Thurzů. Na Oravě byl zřízen zvláštní způsob správy tzv. komposesorát, který sídlil právě na tomto hradě. Oravský hrad byl postupně rozšiřován, v roce 1483 byl postaven obytný palác, od roku 1611 má již hrad dnešní podobu. V roce 1800 hrad postihl velký, ničivý požár, jehož následky byly v 50.-60. letech 20. století rekonstruovány.

Hrad je velice snadno dostupný autem nebo i vlakem z Ružomberoku. Návštěva hradu je vhodná pro zdatnější turisty, jelikož se v průběhu prohlídky zdolává velké množství schodů. Během sezony se zde konají několikrát do měsíce kulturní akce nebo třeba netradiční noční prohlídky s atrakcemi. Součástí hradní výstavy je část sbírek muzea (etnografie, fauna, dějiny regionu), které bylo založeno na hradě v pol. 19. století.

Vstupné pro dospělé činí 7 euro, pro děti polovina.

Oravský hrad, který se nachází na kopci nad řekou Orava a obcí Oravský podzámok. Hrad byl oddávna pevněným hradištěm, chráněným od severu skalnatým masívem a od jihu půlkruhovým zemním valem. V polovině 13. století zde byl postaven na místě dřevěného hrádku zděný hrad, jehož první písemná zmínka pochází z poloviny 13. století. Hrad vznikl na strategicky důležitém místě uhersko- polské cesty v blízkosti celní stanice v Tvrdošíně a od roku 1370 byl i župním hradem. Komplex budov horního, středního a dolního hradu, zabírají tři výškové terasy hradní skály. Nejstarší částí byl palác na horním hradě zabezpečený opevněním v oblasti dnešního středního hradu. K velkým stavebním úpravám došlo v 16. století, kdy se zesilňovalo opevnění, prováděla se rekonstrukce horního hradu a začalo se se stavbou tzv. Thurzova paláce. Roku 1800 hrad vyhořel, byl však brzy obnoven. V současné době je na hradě sídlo Oravského muzea.

Oravský Podzámok je jako osada znám v historických dokumentech již od roku 1267, nicméně v té době bylo hradní skalisko s dnešním známým Oravským hradem dávno osídleno. V obci se nachází mimo známý Oravský hrad také neméně známé muzeum šlechtických kočárů a saní - je zde jedinečná a nejrozsáhlejší sbírka kočárů a saní na Slovensku.

Tento honosný a mohutný hradný komplex zložený z Horného, Stredného a Dolného hradu budovali a prestavovali od 13.st. až do prvej polovice 20.storočia. Je jedinečným dôkazom skoro všetkých architektonických slohov od románskeho slohu, cez gotiku, renesanciu, baroko až po romantizmus. História hradu je spojená s dejinne dôležitými osobnosťami, ako bol panovník Matej Korvín, Ján z Dubovca a predovšetkým najvýznamnejší člen oravsko-bytčianskej vetvy rodu Thurzovcov – palatín Juraj Thurzo.

Oravský hrad je skvostom celého Slovenska, nielen oravského regiónu. Cez expozície otvára návštevníkom možnosť poznania regionálnej histórie, prírodných krás a výnimočnosť duchovnej a materiálnej kultúry.

Jeho bránami ročne prejde státisíce návštevníkov, ktorí sú uchvátení z architektúry a histórie hradu a odchádzajú obohatení o nové zážitky. V poslednom období je hrad vďaka prezentácii veľkým lákadlom pre návštevníkov a patrí medzi top špičku najnavštevovanejších hradov na Slovensku.

História Oravského hradu

Orava, drsný ale krásny kraj, bohatý na prírodné krásy, kultúrne a historické pamiatky, malebné údolia a dediny. Ako oriešok skrýva v sebe nádheru kamenného jadra – Oravského hradu, ktorého dejiny sú späté nielen s predstaviteľmi bohatých magnátskych rodín, ktorí hrad spravovali, alebo vlastnili, ale tiež s prostými ľuďmi, vytvárajúcimi mozaiku histórie svojou ťažkou prácou, spôsobom života a každodennými starosťami či radosťami. Oravský hrad predstavoval v minulosti centrum správy, bol a stále je súčasťou kraja, v ktorom sa nachádza a je teda prirodzené, že od počiatku nesie i jeho pomenovanie.

Hradná vyvýšenina, na ktorej v neskoršom období vybudovali kamenný hrad, bola osídlená už začiatkom prvého tisícročia pred naším letopočtom, koncom doby bronzovej, keď sa v priestore Oravského Podzámku, na západnom úpätí hradného kopca, usadil ľud lužickej kultúry. K osídleniu hradnej vyvýšeniny došlo zo strategických dôvodov: bola výhodným strážnym miestom. Údolie sa stalo dôležitým priechodom a významnou križovatkou obchodných ciest, smerujúcich z Považia do Poľska. Súvislé osídlenie hradného kopca pokračovalo aj v dobe halštatskej (6. – 5. stor. pred n. l.), keď v priestore dnešného hradu existovalo hradisko, opevnené hrubým zemným valom so vstupnou bránou od západu, teda približne v mieste, kde sa nachádza súčasný vstup do hradu. Neskoršie archeologické nálezy z Hlavného nádvoria sú dokladom osídlenia aj z rímskeho obdobia a dokumentujú nadradenosť výšinného sídliska voči osade na jej úpätí.

Najstaršie dejiny Oravského hradu sú spojené s osídľovaním kraja, obchodnými cestami a politikou vtedajšieho vládnuceho rodu Arpádovcov. V 13. storočí územie Oravy, ktorá bola kráľovským majetkom (praedium regale), patrilo, ako Oravský dištrikt, spolu s Liptovom a Turcom do Zvolenského komitátu, spravovaného županom. Ochrana severných častí kráľovstva bola pravdepodobne hlavným dôvodom na vybudovanie kamennej pevnosti, hradu, ktorý neskôr zohrával významnú úlohu v dejinách oravského regiónu. Oravský hrad bol súčasťou a jedným z oporných bodov severného obranného opevnenia, ktoré dal vybudovať panovník Belo IV. na stráženie pohraničných oblastí. Už v období stavby Starhradu na Liptove môžeme predpokladať aj počiatky výstavby Oravského hradu, ktorý vznikol na mieste staršieho hradiska.

Prvá písomná zmienka o existencii Oravského hradu pochádza z roku 1267, keď vnuci zvolenského župana Detrika získali od uhorského panovníka Bela IV. výmenou za Oravu s hradom kráľovské majetky Varín, Žilinu, Tepličku a niekoľko osád v Turci a Liptove. V listine sa uvádza pojem „possessio Arwa…cum castro“ a je pravdepodobné, že v tomto období nešlo iba o hrad a jeho bezprostredné okolie, ale pod uvedeným názvom môžeme chápať celé územie Oravy. Oravský hrad predstavoval už hradné panstvo, ktoré sa mohlo svojou hodnotou pri výmene majetkov vyrovnať varínskemu panstvu. Záujem kráľa o získanie hradu vyvolala jeho strategická poloha. Okrem funkcie ochrany pohraničného územia plnil i funkciu strážnej pevnosti, ktorej posádka chránila obchodné cesty prechádzajúce územím Oravy a na určité obdobie sa stal aj centrom miestnej správy.