Praha - Betlémska kaple
Národná kultúrna pamiatka Betlehemská kaplnka BK, na Betlémskem náměstí bola založená v roku 1391. V tomto roku ju založili obchodník Kříž a dvoran Hanuš z Muhlheimu. Obchodník Kříž venoval záhradu o cca 800 m2 so studňou na výstavbu kaplnky. V Zakladacej listine z 24.5.1391 sa píše, že kaplnka má slúžiť len na kázne v českom jazyku.
BK nikdy nebola farským kostolom, aj keď bola veľkých rozmerov, vždy bola označovaná len za kaplnku. Zmestilo sa do nej až 3.000 ľudí.
V roku 1402 sa stáva kazateľom v BK Majster Ján Hus. Jeho kázne mali široký ohlas. Niektorých sa zúčastňovala aj kráľovna Žofia, manželka kráľa Václava IV. Sledovala kázne vraj z oratória, do ktorého sa dalo dostať chodbou priamo z domu obchodníka Kříža.
Ján Hus pôsobil v BK do roku 1412, kedy musel Prahu opustiť. Majster Ján Hus bol od roku 1409 rektorom Karlovej univerzity. Jeho nástupcom v BK sa stal Jakoubek zo Stříbra. Ten tu v roku 1414 zaviedom prijímanie pod obojím, ktoré sa v BK praktizovalo až do roku 1622. Vtedy Karlova univerzita predala kaplnku Jezuitom a po zrušení jezuitského rádu v roku 1773 sa stáva BK štátnym majetkom.
V Svätováclavskom seminári, ktorý vybudoval jezuitský rád, bola založená v roku 1786 inšinierska škola - I. vysoké učenie technické, ktorej kaplnka patrí dodnes. Vtedajší riaditeľ školy bol poverený vykonať prieskum v akom stave sa kaplnka nachádza. Vtedy to ešte nebol koniec kaplnky, k tomu došlo až v 19. st., kedy na mieste BN bol postavený obytný dom, ktorý tu stál až do roku 1949.
V júli 1948 padlo rozhodnutie obnoviť BK, s využitím všetkých zachovaných častí a ruin. Obnovená kaplnka bola sprístupnená návštevníkom 5.7.1954.
Od roku 1993 v nadväznosti na univerzitné tradície je BK slávnostnou aulou ČVUT, ktorá sa o ňu stará. Konajú sa v nej slávnostné promócie a na deň upálenie Majstra Jána Husa 6.7. ekumenické zhromaždenie. V statnom čase je Betlehemská kaplnka a dom kazateľov sprístupnený návštevníkom. Lapidárium pod kaplnkou je sprístupnené len v čase konania výstav - napr. pred Vianocami.
Popis interieru :
Východná stena - 88 cm hrubá. Pod veľkým oknom sa nachádza mramorová pamätná doska hovoriaca o poprave troch mladých mužoch na Staromeskom námestí.
Pre vstup z vonku slúžila dvorná brána zo 14.st, aby si ľudia mohli brať vodu zo studne. vchodové dvera tiež zo 14.st.
Kazateľnica, z ktorej v rokoch 1402 - 1412 kázal Majster Ján Hus.
Ďalej je na východnej stene oratórium, spojené s neďalekým kedysi obytným domom dreveným nadchodom.
Severná stena - 73 cm hrubá - nachádzajú sa tu dve okná a vchodové dvere, nad ktorými je obraz Jána Žižku. Uprostred steny sú dva obrazy - obraz cisára Žigmunda a pápeža.
Západná stena - 90 cm hrubá - tu sú dve menšie okná a jedno veľké s lomeným oblúkom. Pod ním je umiestnená drevená spevácka empora a text piesne Povstaň Veľké mesto pražské. Najväčším obrazom je bitka s kržiakmi pod vlajkou kalicha v júli 1432 pri Domažliciach
Južná stena - v dobe rekonštrukcie bola celá úplne nanovo postavená. Má päť okien, priestor medzi nimi je vyplnený obrazmi s námetmi z Velislavovej biblie - obrazy remesiel a texty piesni.
Vstupné nebola prehnane veľké. Po zakúpení vstupenky nás jedna staršia pani voviedla do kaplnky, upozornila nás na najzaujímavejšie udalosti z obdobia existencie kaplnky a odporučila nám aj prehliadku na poschodí, kde sa nachádzal byt Majstra Jána Husa, v čase, keď mal kázne v BK.
V kaplnke na Vás dýchne doba dávno minulá - malby na stenách, texty piesni v pôvodnom písme, drevená kazateľnica, staré masívne dvere, úzke schody vedúce do malej miestnosti, kde žil Ján Hus... Všetko prosté a jednoduché, na rozdiel od palácov, kde žili boháči...