Praha - Chrám sv. Petra a Pavla na Vyšehradě

Dlouhá historie kostela sv. Petra a Pavla na Vyšehradě začíná po roce 1070, kdy zde Vratislav I. založil kapitulu. Tehdy se začalo s výstavbou kapitulního chrámu. Původní románská bazilika Vratislava II. zdruhé poloviny 11. stol. se dočkala rozšíření zhruba do dnešní podoby při vrcholně gotické přestavbě za vlády Karla IV. Velmi významná barokní přestavba proběhla dle projektu Giovanna Santiniho (za vedení Františka Maxmiliána Kaňky) ve dvacátých letech 18. století. Za vedení arch. Františka Mikše bylo vybudováno nové průčelí a vztyčeny obě 58 m vysoké věže. Ty jsou římsami členěny na pět podlaží. Nad hlavním vchodem motiv Posledního soudu, interiér je zodeben secesní malbou. Královská Hrobka, kde byl pohřben Vratislav II adalší členové královského hrobu nebyla při archeologickém výzkumu nalezena.

Novogotická Bazilika sväteho Petra a Pavla je významnou cirkevnou a kultúrnou pamiatkou patriacou rímskokatolíckej cirkvi. Bazilika so svojími dvoma štíhlymi vežami je dominantou vyšehradského návršia a patrí k hojne navštevovanej pamiatke spätou s najstaršími českými národnými dejinami.

História kostola sv. Petra a Pavla siaha do minulosti až do roku 1070, do doby Vratislava I., ktorý tu založil kapitulu. Novopostavená románska trojloďová bazilika s troma aspidami a arkádovým preddvorím a kryptou bolo zároveň i pohrebné miesto Přemyslovcov, ich ostatky sa tu ukladali od konca 11. storočia. K prestavbe kostola došlo okolo roku 1129, kedy syn Vratislava II. Soběslav prvý nechal kostol prestavať. Chrám dostal nový strop a strechu. Interier zdobili nové maľby a dokončili novú dlažbu. Bol sem umiestnený aj nový luster zo zlata, striebra a bronzu, ktorý mal tvar koruny. V roku 1249 chrám vyhorel a jeho oprava začala už v tom istom roku, ale práce napredovali veľmi pomaly a k úplnému dokončeniu tejto prestavby došlo až na začiatku 14. storočia, a to hlavne zásluhou Elišky Přemyslovej.

K zbúraniu kostola došlo 1. novembra 1420 po porazení posádky a obsadení Vyšehradu husitmi Zničená bola aj krypta Přemyslovcov. V ďalších desaťročiach bol kostol provizórne opravovaný, ale už v roku 1503 sa jeho časť zrútila a pre nedostatok financii sa v ďalších prácach pokračovalo až o 60 rokov neskôr. Pri úprave v roku 1565 bola bazilika novo zaklenutá a koncom 16. storočia bolo pristavené nové presbyterium a začiatkom 17. storočia nová sakristia. K veľkej barokovej prestavbe došlo v rokoch 1723 - 1729. Kostol vtedy ešta nemal dnešné dve veže, na streche mal iba vežičku so zvonom.

V konci 19. storočia sa rozhodlo o prestavbe kostola v novogotickom slohu. Bolo vybudované nové priečelie s dvojicou veží 58 metrov vysokých. V pravej veži sú zavesené chrámové zvony, ktoré pochádzajú ešte z barokovej zvonice. Prvý zvon svätý Peter a Pavol odliali v roku 1584 a druhý je z roku 1621. Od roku 2001 je v ľavej veži nainštalovaná zvonkohra.

Z pôvodného barokového zariadenia kostola sa zachovali iba kanovnícke lavice na chóre a niektoré barokové obrazy. Hlavný oltár je z roku 1887. Sú na ňom umiestnené reliefné portréty sv. Petra a Pavla a sv. Cyrila a Metoda. K severnej a južnej časti hlavnej lode sa pripájajú bočné lode, z ktorých každá má päť kaplniek. V severnej časti lode to je kaplnka Bolestnej Panny Marie, sv. Jana Nepomuckého, sv. Jana Krstiteľa, sv. Anny a sv. Františka s Assisi. V južnej časti je to tiež päť kaplniek, a sú to kaplnka sv. Klimenta, kaplnka sv. Václava, sv. Marie Magdalény, Panny Marie Dažďovej a kaplnka sv. Josefa. V chráme je vystavený poklad Vyšehradskej kapituly, sú to pozlatené omšové poháre, nádoby, kríže a ďalšie kniežacie atributy.

K chrámu sme sa dostali od metra stanice Vyšehradská cez upravený park. Pekné boli výhlady na Prahu. Cez Vyšehradský cintorín sme prešli ku kostolu. Chrám má poriadne rozmery a človek nevedel na čo a skôr pozrieť. Vypočuli sme si aj zvonkohru. Cestou naspäť sme sa zastavili na obed v reštaurácii u Šemíka, kde je možnosť ubytovania. Bolo to pekne strávený deň.