Loading...
Turistické cíle • Žel. stanice
Najväčšou osobnou frekventovanou stanicou v Českej republike je železnica stanica Hlavní nádraží, ktorá mi je dobre známa, so sestrou a často aj s našou mamou Prahu radi navštevujeme. Ide o obrovský objekt, ktorý každý deň navštívia tisíce cestujúcich a prejdú stovky vlakov.
Hala nad koľajišťom a historická budova je jednou z najväčších secesných pamiatok. S jeho výstavbou sa začalo v roku 1869. V prevádzke je od 14. decembra 1871 ako Nádraží cisára Františka Josefa. Pôvodná nádražná budova bola 150 metrov dlhá budova s dvoma vežami a hodinami bola postavená podľa návrhu v novorenesančnom slohu podľa návrhu Vojtěch a Ignáca Ullmanna a Antonína Barvitia. Veže sú ukončené zasklenenými kopulami. hHodiny s plastikami sú prácou Čeňka Vosmínka. Sochy na vežiach a na priečeli vytvorili Stanislav Scharda a Hanuš Folkmann.
Postupným rozvojom želeničnej dopravy a kapacitným nedostatkom sa rozhodlo o vypísaní konkurzu na rozšírenie a prestavbu pôvodnej budovy. Víťazným sa stál návrh Josefa Fanty a nová budova bola postavená v secesnom slohu v rokoch 1901 - 1909. Nádherným miestom po nedávnej rekonštrukcii je ,,Fantová kavárna,, v ktorej sa pod kopulou nachádza množstvo secesných motívov, erbov českých miest a sôch znázorňujúcich symboly českých mest od sochárov Laislava Šalouna a Stanislava Suchardy.
Stanicu navšívilo aj mnoho významných štátnikov a osobnosi, ako napríklad v roku 1918 československý preziden Tomáš Garrique Masaryk, vedec Thomas Alva Edison, slávny parížsky architekt Le Corbesier, alebo tiež nemenej známy Charles Chaplin.
Novšia odbavovacie hala bola dokončená v roku 1979, boli aj návrhy na zbúranie celej budovy pôvodnej stanice. K tomu našťasie nedošlo, našli sa ľudia, ktorí tomu zabránili a získali pre budovu stanice štatút Národnej kultúrnej pamiatky.
Hlavná stanica aj niekoľkokrát zmenila svoj názov. Pôvodný názov bol po cisárovi Františkovi Josefovi, po roku 1919 po americkom prezidenovi Wilsnovi. Po okupácii ho Nemci premenovali na Hlavné. Po roku 1989 má opať názov Wilsnovo nádraží.
V roku 1974 bola zahájená do prevádzky doprava metra na stanici Hlavní nádraží. Od roku 2014 prebieha aj rekonštrukcia historickej dvojloďovej nitovanej haly nad nástupišťami 1. -4., práce sú už možno aj dokončené.
Na tejto sanici sa náchádzajú aj pamätník, ktorý sa tiež spája s cestovaním. Pamätník ,,Rozlúčení,, sa nachádza v prechode z odjazdovej haly k nástupištiam pod kopulou Fantovej kaviarne. Pamätník je symbolom odvahy a lásky všetkých rodičov, ktorí v rokoch 1938 - 1939 posadili svoje deti so smútkom v srdci a slzami v očiach do vlaku, ktorý pre ne znamenal život. Väčšina detí už svojích rodičov nikdy nevidela, zomreli počas Holokaustu. Pamätník tvorí replika dverí vlaku, ktorým deti odchádali. Na skle dverí sú na jednej strane zobrazené detské ruky, na druhej strane ruky dospelých. Záchrancom týchto detí bol Nicholas Winton, ktorý zachránil 669 židovských detí, ktoré odviezol z protektorátu Čechy a Morava do Británie. Celkovo bolo týchto vlakov s Wintonovými deťmi vypravených 8. Pamatnik bol odhalený 27. mája 2017.
Druhý pamätník je na prvom nástupišti, ide o súsošie muža - Nicholasa Wintona s dvoma deťmi a kufrom. Slávnostné odhalenie tohto pamätníku sa konalo 1. septembra 2009 pri príležitosti odjazdu historického vlaku z Prahy do Lonýna, ktorý išiel rovnakou trasou, ktorou z Československa odcházali Wintonové deti.
11. júla 2017 sa na tohto veľkého muža na tomto mieste spomenulo tretíkrát, jeho meno nesie novootvorená čakáreň, ktorá Wintona pripomína vyzdobou interiéru a fotografiami. Winton sa so zachránenými deťmi stretol v roku 1988. Odvážny muž, sir Nicholas Winton zomrel v roku 2015 vo veku 106 rokov.
Na prvom nástupišti bol pristavený aj motorák rady M2620180 vyrobený vo Vagonke Tatra Studenka - Butovice národný podnik v roku 1959, ktorý sa blíšťal, ako by práve vyšiel z lakovňe. Tento Pražský Motoráček premáva na trati Praha - Hlavní Nádraží Praha - Smíchov - Sev. nástupšite Praha - Žvakov Praha - Jinovice Praha - Cibulka Praha - Stodůlky Praha - Zličín a späť.