Praha - kostol sv. Mikuláša

Turistické cíle • Kostel

vstup do kostola • Fotografie (93) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (93 fotografií)

hlavný oltár

jeden z bočných oltárov

Vstoupit do fotogalerie (93 fotografií)

Kostol - chrám sv. Mikuláša na Malej Strane je jednou z najcennejších barokových stavieb v Europe, je označovaný za najkrajšiu stavbu českého baroka. Jeho mohutná kopula a štíhla veža sú neodmysliteľhou súčasťou panoramatického výhľadu od Pražského hradu.

Kostol vznikol zásluhou rádu Jezuitov, ktorí túžili vybudovať najvelkolepejšie dielo v Čechách. Kostol sv. Mikuláša dnes stojí na mieste, kde stál pôvodný gotický farný kostol z 13. storočia, tiež zasvätený sv. Mikulášovi. S výstavbou nového kostola začali Jezuíti v roku 1703, a to hlavne za veľkého finančného daru, ktorý poskytol Václav Libštejnský z Kolovrat.
Stavba je dielom troch generácii rodiny Dientenhoferovcov - architekta Kryštofa, neskôr jeho syna Kiliána Ignáca a nakoniec Anselma Luraga, žiaka Kiliána Ignáca. Výstavba kostola prebiehala v etapách a to v rokoch 1703 - 1711, 1737 - 1752 a po roku 1752. Kostol v roku 1752 vysvätili, do 60. rokov sa ale ešte pracovalo na dokončení jeho výzdoby. Kostol patril jezuitom do roku 1773, kedy bol zrušený ich rád. Po tomto roku sa stal kostol sv. Mikuláša hlavným farným chrámom Malej Strany.
Dnešná podoba kostola je z roku 1792. Širka kostola je 40 metrov, šírka lode 30 metrov, dľžka kostola bez schodišťa je 60 metrov, triumfiálny oblúk medzi loďou a presbyteriom má 24 metrov. Vnútorná výška kopule je 50 metrov, zvonku 70 metrov, s lucernou 79 metrov. Vonkajší rozmer pôdorysu kopule je 20 metrov, vnútorný 17 metrov.
Mohutnú hlavnú loď kostola dopĺńajú bočné kaplnky, steny obložené umelým mramorom, na strope sú fresky významných maliarov, viedenského maliara Jana Lukáša Krackera a Františka Xavera Palka. Malieb sa zúčastnili aj Palkovi spolupracovníci Josef Jáchym Redelmayer, Josef Hager a Josef Kramojín. Kostol má celkovo nástenné maľby na ploche 3000 m3.
Najväčšou freskou kostola je nástropná freska hlavnej lode s témou Oslavenie sv. Mikuláša od Jana Lukáša Krackera, ktorá patrí medzi najväčšie v Europe. O vzniku tejto fresky je aj legenda, v ktorej sa hovorí, že si maliar neželal, aby sa na jeho dielo nikto nepozeral, pokiaľ nebude úplne dokončené. Túto jeho podmienku porušil jeden jezuitský mních, ktorý chodil majstra tajne pozorovať z úkrytu za stĺpom. Maliar si to ale všimol a za trest ho znázornil na svojom diele tak, ako sa skrýval za stĺpom. Pri odhalení tohto diela ostatní mnísi na maľbe ihneď spoznali svojho kolegu.
Významnou súčasťou kostola sú aj obrazy Karla Škréty a Ignáca Raaba. Sochárska výzdoba kostola je z dielne Ignáca Františka Platzera, ide o viac ako 50 sôch.
Kazateľnica je z roku 1756.

Barokové varhany z roku 1745 - 1746 boli v roku 1834 upravené, majú viac ako 4 000 píšťal. Hrál na nich v roku 1787 aj Wolfgeng Amadeus Mozart.

Príľahlá štíhla veža kostola má rovnakú výšku, ako veža na kopuli, je to 74 metrov. Obe sú pokryté medenou pokrývkou, ktorá vplivom počasie zoxiodvala, takže majú dnes zelenú farbu. Veža kostola sv. Mikuláša slúžila ako zvonica, sídlo ponocného a požiarna hláska. Za minulého režimu ju ako pozorovateľnu využívalo Stb k sledovaniu západných ambasád sídliacich v okolí veže.V roku 170 do veže povesili zzvony a o rok neskůr uzatvorili kopulua stavbu veže na vrcholu. Vežu dokončili v roku 1755. Jej vyhliadkový ochoz je vo výške 65 metrov, je sprístupnený 215 schodmi. Z veže je nádherný výhľad na Malú Stranu a Karlův most.

Kostol je pre verejnosť otvorený denne. Prehliadky sú v dobe od 09:00 - 17:00. Posledný vstup je o 16:45. Od novembra do februára je otvorený do 16:00, posledný vstup je v 15:45.
Vstupné je dospelí 70 Kč, deti a šudeni 50 Kč, deti do 10 rokov a invalidi zdarma.