Praha - Vyšehrad

V jeden pekný letný deň sme sa vydali na Vyšehrad. Naším cieľom bola katedrála sv. Petra a Pavla a Vyšehradský cintorín, kde sú pochované osobnosti českého národného a kultúrneho života.

Vystúpili sme na zástavke metra Vyšehrad a prešli sme popri veľkej budove Kongresového centra PrahA. Za chviľku sme sa ocitli pred Táborskou bránou, nachádza sa v juhovýchodnej časti Vyšehradu. Ide o priechodnú vstupnú masívnu bránu do pevnosti od Pankráca. Je to baroková stavba postavená v roku 1655 - 1656 počas prestavby Vyšehradu na barokovú pevnosť. Postavená bola po začatí stavby vyšehradskej citadely v roku 1653, po ktorej sa začalo stavať pražské opevnenie v rokoch 1653 - 1727, ktoré malo nahradiť doterajší zastaralý obranný systém. Názov dostala podľa cesty, ktorá vedie do Prahy od mesta Tábor. Budova nad bránou bola stražnicou s troma miestnosťami, z jednej sú strielne pre obranu priestoru nad bránou, ďalšia miestnosť bola kanceláriou a posledná slúžila ako strážnica. V strážnici boli počas služby tri osoby, bol to službukonajúci dôstojník, muž, ktorý obsluhoval padacie mreže a jeden strelec. Už vzhľad tejto budovy nad bránou prezrádza, že nevznikala pre nejaké reprezentačné účely a pri jej stavbe sa pozeralo hlavne na jej obranný charakter. V minulosti bola u brány i priekopa, ale tá je už dnes zasypaná. Táborská brána bola pôvodne chránená padacou bránou, okované vráta, ktoré sú dnes na bráne sú pravdepodobne z obdobia okolo polovice 19. storočia.

Za bránou sa na malom kopčeku nachádza Vyšehradská rotunda sv. Martina postavená v poslednej tretine 11. storočia v dobe panovania kráľa Vratislava II. Je najstaršou zachovalou stavbou v oblasti Vyšehradu a zároveň je to i najstaršia rotunda na území hlavného mesta Prahy. Múry tejto kruhovej stavby dosahujú úctihodnú šírku až 1 meter, jej priemer je 6,5 metra. V 12. a 13. storočí sa v okolí nachádzal cintorín, na ktorom sa pochovávalo. V dobe víťazstva husitov nad kráľom Žigmundom v roku 1420 boli všetky cirkevné stavby na Vyšehrade zbúrané, zachoval sa iba chrám sv. Petra a Pavla a rotunda. V dobe tridsaťročnej vojny ju používali ako pracháreň. K jej oprave došlo v roku 1719. Po druhykrát prestala slúžiť svojim účelom po roku 1752, kedy bola opäť poškodená, cisárom Josefom II. bola v roku 1784 dokonca zrušená a slúžila ako skladisko, hrozilo i jej zbúranie pri výstavbe novej komunikácie cez Vyšehrad. Z mŕtvych vstala až po rekonštrukcii zásluhou grófa Chotka, ktorá prebehla v polovíci 19. storočia. Novorenesančný oltár zhotovili zo sliveneckého mramoru, oltárny obraz vytvoril František Sequens. , v nástenných maľbách použili námety Vyšehradského kódexu. Západne od rotundy stojí pútnická kaplnka Panny Marie na hradbách postavená v roku 1760, medzi rotundou a kaplnkou je i pieskovcová Božia muka.

Poza rotundu sme sa chodníkom parčíka dostali na krásne vyhliadkové miesto odkiaľ bol pekný výhľad na Prahu. Pekné grafické spracovanie znázorňujúce najdôležitejšie pražské budovy nás upozorňovalo, ktorým smerom sa máme pozerať. za nami sa nachádzalo oddychové miesto, kde sa dalo zacvičiť alebo si oddýchnuť na lavičkách. Tu sme sa trocha posilnili z vlastných zásob a pokračovali sme ďalej okolo budovy, na ktorej bola cedelka s nápisom: " Nové probošství vystavené v roku 1872 v novogotickom slohu arch. Františkom Miklasem ". A už sme stáli pred bránou Vyšehradského cintorína. Tu pri múre sme videli obrovské hrobky známych pražských osobností a menšie hroby niektorých známych českých spisovateľov, hercov, hudobníkov.

Okolo Chrámu sv. Petra a Pavla sme prešli k ďalšiemu vyhliadkovému miestu, tentokrát sa nám naskytol pohľad hlavne na rieku Vltavu. A opäť sme sa vrátili k Chrámu a pozreli sme si jeho bohatú výzdobu.

Ďalej sme prechádzali parkom okolo sochy sv. Václava, ktorá kedysi stále na Václavskom námestí. Ide o kópiu z roku 1959, jej autorom je sochár Josef Novák. Pôvodná socha je od Jana Jiřího Bendla. Pôvodne sa nachádzala na Konskom trhu, dnešnom Václavskom námestí a od roku 1990 je v Lapidáriu Národného múzea. Pôvodná socha bola vytesaná z pieskovca v rokoch 1678 - 1680. V roku 1897 pri úpravách Václavského námestia socha putovala do obecného skladiska na Františku a neskôr do proboštského parku vyšehradskej kapituly. Probošt Mikuláš Karlacha ju dal premiestniť do Štulcových sadov na Vyšehrade.

Dostali sme sa k ďalšej bráne vyšehradského opevnenia. Brána ,,Cihelná,, je severná brána, pod názvom tiež Nová, alebo Chotková. Je najmladšou z dochovaných vyšehradských brán, je súčasťou vyšehradckého opevnenia a umožňonala prístup na Vyšehrad z Nového Mesta. Bránu v empírovom slohu nechal postaviť pražský miestodržiteľ Karel Chotek podľa projektu Jiřiho Weissa v rokoch 1841 - 1842 a patrí medzi najkrajšie empírové stavby v Prahe. Predchodkyňou tejto brány bola bývala stredoveká Jeruzalemská brána, ktorá dnes už neexistuje.

Opúšťajúc hradby Vyšehradu sme sa dostali do úzkej uličky. Keďže nás už zmáhal hlad, zastavili sme sa na obed v reštaurácii s priliehavým názvom pre Vyšehrad U Šemíka. Tu sme sa v záhradnej reštaurácii najedli a spravili sme tak bodku za naším výletom na Vyšehrad. Náš výlet sme si predstavovali ako návštevu Chrámu sv. Petra a Pavla a Vyšehradského cintorína, ale milo nás prekvapil upravený park a výhľady z neho na Prahu a tiež časť Vyšehradského opevnenia.