Loading...
Turistické cíle • Bažina, mokřady
Pruské je obec v okrese Ilava, ležiace v podhorí Bielych Karpát približne 4 kilometre severne od svojho okresného mesta na pravom brehu rieky Váh. Obec v minulosti patrila panstvu Vršatec, kedy presne vznikla sa nevie, v prvej písomnej zmienke sa spomína v roku 1244 ako terra Prusa.
Vo východnej časti obce, neďaleko hlavnej cesty v smere na Lednické Rovne je umelo vytvorená mokraď, vzniknutá ťažbou ílovitej hliny vhodnej pre výrobu tehly, od konca 18. storočia boli v obci dve tehelne. Zánikom tehelní a ukončením výroby stratila nádrž svoj pôvodný význam ako zdroj vody pre potrebu človeka a príroda si postupne vytvorila biotop. Mokraď sa stala významným liahnišťom chránených obojživeľníkov, ide hlavne o ropuchu zelenú, ropuchu bradavičnatú, skokana štíhleho, skokana hnedého a rosničku zelenú. Je aj miestom prirodzeného výskytu karasa zlatistého, ohrozeného druhu, ktorý je zaradený v sústave NATURA 2000. Vyžije aj v bahnistých vodách. V prípade nedostatku vody sa vie zahrabať až do hĺbky 70 cm. Je to veľmi nenáročná ryba. Dominantná je tu plotica červenooká, ďalej tu žije šťuka severná. Z hadov užovka obojková. V okolitých poliach hniezdi škovránok poľný, strnádka trstinová, sliepočka zelenonohá, potápka malá, trsteniarik spevavý či kačica divá. Z hmyzu tu lieta šidlo pestré, podenky, vážka ploská, babôčka adminálna.
Počas prechádzky okolo mokrade ma prekvapilo málo vody alebo ju nebolo na dne vodnej plochy vidieť. Problémom je obrastenie mokrade bujným vodným porastom - tŕstím, ktoré podzemnú vodu postupne vysušuje. Okolo tohto miesta dolovania ílu, dnešnej mokrade vedie Náučný chodník APOLLO, je to samoobslužný, obojsmerný, peší, letný a zimný samoobslužný chodník. Náučný prírodovedný chodník je dlhý 500 metrov, vedie okolo rybníčku, má 7 zastávok - infopanelov, dá sa posedieť aj na lavičkách, je nenáročný, vhodný aj pre rodiny s kočíkami.
Od mokrade je výhľad aj na časť mesta Ilavy a Strážovské vrchy s jeho dominantou - kopcom Vápeč. Názov náučného chodníka APOLLO ma trochu prekvapil, ale ako som sa dozvedela z infopanelu, nemá nič spoločné s ameriským vesmírnym programom letov do kozmu, ale je pomenovaný podľa vzácneho a chráneného motýľa jasoňa červenookého (Parnassius apollo), ktorý je na území Slovenska veľmi vzácny a je zapísaný do Červenej knihy ohrozených živočíchov. Na území Slovenská sa vyskytuje v 15 lokalitách. V lokalite Biele Karpaty sa vyskytuje len v PR Vršatecké bradlá. Podmienky pre život nachádza totiž len na skalných sutinách alebo vápencových bralách, kde má podmienky pre rast aj hostiteľská rastlina húseníc tohto motýľa. Jeho živná rastlina je rozchodník biely. Ďalšou podmienkou pre výskyt motýľa je kvetná lúka v blízkosti skalnej sutiny, ktorá zabezpečuje dostatok medonosných rastlín ako potravu pre imága.
Jasoň červenooký (Parnassius apollo) patrí medzi denné motýle. Rozpätie krídiel máva 8 - 10 cm. Krídla má biele, predné sú s čiernymi bodkami a na zadných krídlach má dve červené, čierno ohraničené oká často s bielym stredom. Jeho pôvodnou domovinou bolo pohraničie Tibetu a Mongolska. Je charakteristickým predstaviteľom doby ľadovej, ktorý sa vedel prispôsobiť zmenám prostredia.
Rastliny, ktoré sa plne prispôsobili životu vo vodnom prostredí, nazývame hydrofyty. Rastú vo vode, kde hĺbka dosahuje maximálne 2 metre a jej hĺbka počas roka kolíše. Typické pre tieto stanovištia sú ostrice a sitiny, podobné trávam. V lokalite Pri rybníku v Pruskom sú najbežnejšie porasty trsti obyčajnej. Tá si tu vydobyla absolútnu prevahu. Jej porast je rajom pre vodné vtáctvo. Niekedy je hladina posiata množstvom drobných bielych kvetov - močiarka vodná. Rastie tu aj záružlie močiarne so žltými kvetmi či pakost močiarny s fialovými kvetmi alebo ovíjaný chmeľ obyčajný.