Loading...
Už dlhšie som mala v pláne navštíviť zaujímavý bytový komplex - Karl Marx - Hof.
Mám rada štvrte so zaujímavými budovami a tieto budovy sa mi z obrázkov zdali zaujímavé. Takéto typy ucelených bytových jednotiek ma lákajú asi aj preto, že v podobnom meste vybudovanom v polovici 50. rokov minulého storočia bývam.
Bytový komplex Karl Marx - Hof vybudovali vo Viedni v období tzv. Červenej Viedne, kedy 12 rokov bola pri moci vláda socialistov. Ako sme si prečítali na budovách bytový komplex pochádza už z rokov 1927 - 1930. Autorom stavby bol žiak profesora Otta Wagnera Karl Ehn ( 1884 - 1957 ). Dodnes je obývaný a vyzerá že obyvatelia môžu byť s bývaním v ňom spokojní, aspoň my sme mali taký dojem. Budovy na vzhľad vyzerajú upravené, okolie tiež. Budova nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov. Medzi budovami sa nachádza zeleň s lavičkami, ihriskami, sochami. Všetko pekne čisté. O výzdobu balkónov sa tiež mnohí nájomníci patrične starajú - vysadené kvety či menšie kríky, stromky alebo zaujímavé predmety napr. zvieratá či vtáci, svetielka ...
V roku 1930 sa do tohto bytového komplexu nasťahovalo 5.000 obyvateľov. Dnes v ňom žije niečo vyše 3.000 ľudí a to v 1.400 bytových jednotkách o rozlohe 30 - 60 m².
Tu najvyššiu časť budovy sme videli hneď po východe u metra. Dočítala som sa že je to najdlhšia budova v Európe, niekde bolo napísané že na svete. Má byť dlhá až 1 kilometer. Budova je žlto - oranžová. Je na ňu zaujímavý pohľad. Popod najvyššiu časť budovy pod vysokými oblúkmi prechádzali široké ulice pre autá aj s chodníkmi pre peších, alebo po schodoch sa dalo výjsť a prejsť na druhú stranu budovy, kde boli vchodové dvere. Zo strany dvora boli na budove vysoké sochy znázorňujúce symboli osvietenia, oslobodenia, starostlivosti o dieťa a telesnú kultúru a v hornej časti akési stožiare. Od budovy viedli schodíky do parku so sochou známou pod názvom Rozsievač, ktorý je symbolom sociaálnej demokracie. Samozrejme nechýbali už odrastené stromy či lavičky a ihrisko pre deti. Dokonca sme tu objavilii dva majáky - lampy pri vstupe do areálu najvyššej časti obytného domu. Pár metrov za nimi bola ulica s autami a električkami. Myslím si že v 30. rokoch 20. storočia museli byť obyvatelia týchto nájomných domov nadšení z pekného bývania.
Nižšie budovy sú postavené ho U - čka. Zašli sme červenými železnými vratami do areálu obytného domu. Priestot medzi je opäť vysadený trávou a stromami. Nechýba detské ihrisko s preliezačkami. Na konci bola postavená škôlka s ihriskom a akýsi altánok s kopulou, neviem čo tam je. Možno patrí k škôlke a majú tam odložené stoličky, nejaké náradie... Z tohto bloku sme vyšli vysokou bránou. Vyzerá, že na noc sa areál zatvára. Všade bol poriadok a kľud. Mnohé balkóny boli vyzdobené kvetinami...
Takýchto blokov tu je viac. Prešli sme si len okolie najvyššej časti obytného domu a zavítali do jedného uzatvoreného dvora. Táto budova je tak dlhá, že obyvatelia bytov majú k dispozícii až 4 zastávky električiek. Tak keď chcú navštíviť suseda na druhom konci obytnej jednotky, môžu použiť električku. Keby sme mali viac času asi by sme nazreli aj do iných obytných blokov, ale čakala nás ešte návšteva neďalekej japonskej záhrady...
V priebehu 50. rokov bola komplex opravený, posledná rekonštrukcia prebehla len nedávno.
V 70. rokoch tu bol natočený americký film "Nočný strážnik".
Pri jesennej návšteve Viedne sme navštívili ďalšiu zaujímavú štvrť s nájomnými bytmi, postavenú v 70. rokoch 20. storočia a tiež sa nám páčila https://www.turistika.cz/mista/rakusko-vieden-obytny-park-alterlaa-wohnpark-alterlaa/detail