Slavičín - Sokolovna

Turistické cíle • Dům, budova

budova sokolovny z roku 1927 • Fotografie (21) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (21 fotografií)

pri vchode sa nachádza busta významného občana Slavičína

moravská veselica

Vstoupit do fotogalerie (21 fotografií)

Jednotu sokolskú v Slavičíne založili v roku 1912 a od svojho začiatku sa venovala telovýchovnej činnosti. Ako priestory k telovýchovnej činnosti využívali hlavne priestory školy a jej školné ihrisko.

Rozhodli sa pre vybudovanie svojej vlastnej budovy. Pred prvým májom 1927 sa v Slavičíne a okolí objavili plagáty s textom oboznamujúcim, že 1. mája 1927 bude slávnosť pri príležitosti položenia základného kameňa na novú sokolovnu. Na už predtým odkúpenom pozemku v slavičínskej časti Mladotice už boli pripravené základy a stavebný materiál. V predvečer 1. mája postavili vysokú májku a o budíček sa postarala Studenková kapela, ktorá aj neskôr koncertovala na námestí Medzi Šenkami. Slávnosť sa začala na tomto námestí, kde bol na vyvýšenom mieste už pripravený základný kameň budúcej sokolovne. Pieskovcový kameň priviezli z lipovského lomu a bol na ňom vytesaný letopočet 1927. Popoludní pamätný kameň naložili na ozdobený valník, prišiel sprievod od škôl na Komenského ulici a spoločne sa všetci vydali smerom na stavenisko. Voz s kameňom ťahal par koní a sprevádzala ich čestná stráž o počte osem mužov v sokolských krojoch. Za čestnou strážou kráčali aj dvaja murári v pracovnom oblečení. Ich úlohou bolo základný kameň usadiť na správnom mieste a pripraviť ho pre významných hostí na slávnosné poklepy.

Nadšenie sokolov a ostatných ľudí, ktorí dali pomocnú ruku malo nevýdané tempo a už o deväť dní mali dokončené múry až po krov. Nasledovala stavba krovu, na túto strešnú konštrukciu použili kmene, ale aj kmene z májok, ktoré darovali mládenci z Divnic, Rokytnice a Hrádku. Veľkú zásluhu na stavbe sokolovne mal tesársky majster Antonín Šalu. Omietkárske práce mali tiež "vražedné" tempo, dokončili ich v rekordnom čase a keď sa dielo blížilo k záveru nastal akt, kedy majter sochár Amort z Uherského Hradiště dotváral reliéfovú výplň na heslo "Paže tuž, vlasti služ".

Slávnostné otvorenie novej sokolovne sa konalo v nedeľu 21. augusta 1927. Začalo sa už v sobotu, večer bola v záložni zahraná Jiráskova Kolíska a pred budovou následoval slávnostný ohňostroj. Nedeľná slávnosť sa začala tak ako u položenia základného kameňa t.j. hudobným budíčkom a koncertom na námestí Mezi Šenky, následoval sprievod, do kroku hrála kapela a konalo sa aj verejné sokolské cvičenie. Kľúče od novej sokolovne prevzal vtedajší starosta jednoty Sokol Josef Vozák.

Nová sokolovna sa stala nielen miestom na cvičenie, ale vznikol tak aj významný kultúrny stánok fungujúci dodnes.

Pri vstupe do sokolovny je umiestnená busta významnej osobnosti Slavičína Karla Vystrčila. Karel Vystrčil sa narodil 23. augusta 1906, bol osobnosťou slavičinského školstva, organizoval sokolské, kultúrne, hudobné a divadelné akcie. Za svoju odbojovú činnosť bol počas druhej svetovej vojny poslaný do koncentračného tábora v Mauthauzene kde v 15. júla 1942 aj zomrel.

Budova sokolovny je po rekonštrukcii z roku 2022, je v správe mesta Slavičín. Slúži ako kultúrny dom, kino, konávajú sa tam koncerty, divadlá, plesy, spoločenské a vzdelavacie akcie.