Loading...
Beruonska kaplnka je kaplnkou Nepoškvrneného počatia Panny Márie, je kaplnkou bývalého kláštora kongregácie milosrdných sestier Karla Boremejského založeného v roku 1865 benediktinkými mníchmi Beuronskej umeleckej školy. Ide o najstaršiu plne zachovalú pamiatku beuronskej umeleckej školy v Čechách.
Boromejky sú ženským rádom katolíckej cirkvi, ktoré sa viac ako 400 rokov venujú starostlivosti a výchove chorých. Historia tohto rádu siaha do Francúzka, Josepha Chauvenela a polovice sedmnastého storočia. Joseph Chauvenel, ktorý sám zažil útrapy tridsaťročnej vojny sa rozhodol zvyšok svojho života zasvätiť pomoci trpiacim. Táto pomoc chorým sa mu stala nakoniec osudnou, sám po nákaze morom zomrel. K pamiatke svojho syna jeho otec v roku 1652 založil ,,Dom Milosrdenstva,, ktorý mal slúžiť k pomoci chorých. Sestry, ktoré sa tejto komunity ujali si približne po desiatich rokoch za svojho patróna zvolili sv. Karla Boromejského, arcibiskupa milanského a kardinála a vtedy vlastne vznikol názov tohto rádu.
Kaplnka je súčasťou dvojposchodovej trojkrídlovej budovy bývalého dievčenského penzionu v Alejnej ulici. Budovu dnešnej kaplnky ku kláštoru pristavili pravdepodobne podľa plánov architekta Fridolina Steinera v rokoch 1885 - 1886. Kaplnka je postavená z materiálu tehly a kameňa v neorenesančnom stavebnom slohu. Kapacita kaplnky je 120 osôb. Oltár je umiestnený smerom na západ.
Kaplnku v rokoch 1888 - 1889 vyzdobili benediktínski mnísi z arciopatstva v Beroune, ktorí odišli zo svojho domovského kláštora do pražských Emauz. Kaplnka slúžila svojím účelom až do 2. svetovej vojny, počas vojny kaplnku využívalo četníctvo. Po skončení 2. svetovej vojny, v roku 1945 tu ubytovali grécke deti, fungovala aj ako škola. S gréckymi deťmi do roku 1950 tam pobývalo aj posledných sedem radových sestier, vtedajší režim ale v roku 1952 zlikvidoval tento rád a sestry z Teplic deportovali.
Z kaplnky si ,,spravili,, sklad zeleniny pre obchodný reťazec, jedáleň a dielňu. V tomto období z kaplnky odstránili pôvodný interiér, vrátane oltára. Zle dopadla aj najväčšia pamiatka kaplnky, pôvodná vymaľba. Počas montáže nových elektrických rozvodov sa do stien s maľbami veselo sekalo, koncom minulého storočia si počas prestavby na pioniersky klub maľby pretapetovali.
Po roku 1990 došlo k zmenám, komplex bývalého kláštorného penzionátu a kaplnku odkúpilo Gymnázium Teplice. Za pomoci gymnázia, občianskeho združenia sa podarilo zohnať finančné prostriedky, ktoré schátralú kaplnku, ktorej hrozila skáza, sa postupne podarilo zachrániť. 8. marca 2018 po rozsiahlych stavebných úpravach, renovácii pôvodných malieb a rekonštrukcii kaplnku slávnostne otvorili a predali do užívania. V kaplnke sa konávajú prednášky, výstavy, koncerty a ďalšie kultúrne akcie pre verejnosť.
Vchod do kaplnky je od ulice Alejní, vchod je v strede budovy, po stranách sú dve menšie okná v hornej časti zaklenuté. Nad vchodom je veľké presklenené, tiež zaklenuté okno, vedľa sú dva výklenky so sochami. Najvyššia časť priečelia je zaklenutá oblúkom, kaplnka má aj jednu menšiu otvorenú vežičku s ihlancovou strechou. Výmaľbu kaplnky som videl iba na fotografiach na internete, rád by som to videl aj na vlastné oči, dúfam že sa mi to podarí. Moc sa mi ale nepáčila výzdoba exteriéru budovy kaplnky na jej južnom múre. Hypermarket Albert a pani maklérka možno mali použiť iné miesto.