Teplice - Kolostujova kašna

Turistické cíle • Kašna

Kolostujova kašna - neorománsky stĺp, hexagonálna nádrž, voda vyteká z hláv prasiatok

Kolostujova kašna - slávnostne odhalená v roku 1862

hlava prasaťa, z ktorej má vytekať voda

kašna z roku 1862, autorom je Adolf Siegmund

vrchná časť kašny

detail

vrchol kašny, kde stála v minulosti socha

kašna v Lázeňském sadu

hlava prasaťa

choré prasiatko malo podľa povesti roku 762 objaviť liečivý prameň

1862 - rok dania do prevádzky pri príležitosti 1100 výročia objavenia prameňa ako hovorí povesť

Kolostujova kašna nie je kompletná, časť kašny bola poškodená počas víchrice počas II.sv. vojny

kašna v parku

vrchná časť stĺpa

detail

1994 - veľká rekonštrukcia kašny, 2011 - upravenie priestoru v okolí kašny

kašna - pamätník prasiatkam, jedno z nich podľa povesti liečivé vody uzdravili

podľa iných zdrojov, termálne pramene už využívali starí Gréci a Rímania

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (19 fotografií)

Mesto Teplice pod Krušnými horami sa už od svojho počiatku spája hlavne s historiou prameňov, svedčí o tom aj pomenovanie od teplej liečivej vody.

Pamiatkou pripomínajúcu objavenia termálnych prameňov je Kolostujová kašna, nazýnaná aj Jubilejní kašna. Slávnostne ju odhalili v roku 1862 v Lázeňském sadu pri príležitosti oslav 1100. výročia objavenia teplických prameňov podľa povesti Václava Hájka z Libočan.

Zhotovili ju podľa návrhu ing. Adolfa Siegmunda ( podľa jeho návrhu sa stavala aj Nová radnica ), ktorý neskôr zastával aj funkciu starostu mesta a jeho brata Henricha Otto Siegmunda. Výstavbu zabezpečila Teplická stavební společnost, kamenárske práce previedli K. Ullman z Drážďan a sochár Franz Melnitzký z Viedne.

Kašna je postavená v slohu novorománskom a historizmu, ako stavebný materiál je použitá tehla a pieskovcový kameň. Kašnu tvorí hexagonálna nádrž, v ktorej strede je neorománsky stĺp. Ako chrliče sú kamenné hlavy prasiat, zásluhou ktorých boli podľa Hájkovej legendy pramene náhodne objavené. V povesti sa uvádza, že v roku 762 prasata patriace rytierovi Kolestujovi náhodne objavili účinky prameňov. Jedno z chorých prasiatok sa oparilo liečivou vodou a následne sa uzdravilo. Na rozdiel od povesti archeologické nálezy dokázali, že liečivé pramene boli známe už oveľa skôr, dôkazom sú mince z dôb antického Ríma a Grécka.

Kašna sa dodnes nedochovala kompletne, do vojny bola jej súčasťou socha ženy Hygie s anticku amforou. Socha, ktorej autorom bol sochár Franz Melnitzký bola umiestnená na hornej časti kašny. Zrazil ju dole silný vietor víchrice, ktorá sa niekedy počas druhej svetovej vojny prehnala mestom a pôvodnú sochu dodnes neobnovili. V roku 1994 previedli veľkú rekonštrukciu kašny, v roku 2011 upravili aj priestor v okolí kašny.

Kašna je postavená v Lázeňském parku ležiacim medzi Krušnohorským divadlom a budovou Císařských lázni.