Úpice - námestie T. G. Masaryka

Mesto Úpice, dnešné centrum Jestřebích hor vzniklo ako strážna osada na odbočke zemskej cesty do Slezska a po prvykrát sa spomína v písomnej zmienke z roku 1358. Mesto ležiace v údolí rieky Úpy.

Úpice bola už začiatkom 14. storočia správnym mestečkom viznburského panstva pánov z Dubé, ktorí jej udelili viacero čestných práv, medzi ktoré patrili napríklad aj právo tržné, varenia piva a aj právo hrdelné. Prvú školu v Úpici postavili v roku 1604. Mesto neobišli ani tie smutné události, patril medzi ne napríklad ničivý požiar v roku 1625, pri ktorom zhorel kostol a domy na námestí. K ďalšej takejto udalosti, ktorej sa mesto nevyhlo, bolo ťaženie vojsk počas tridsaťročnej vojny, ktorú medzi sebou viedlo Prusko a Rakúsko. Došlo ale aj na lepšie časy, a k tým patrila druhá polovica 19. storočia, kedy hlavne vďaka textilnému priemyslu mesto zažívalo rýchly rozkvet a patrilo medzi najpriemyselnejšie mestá v českom severovýchode. Spomínal som prvú školu postavenú v Úpici. Dnešná škola nad Námestím T.G.Masaryka sa môže prezentovať tým, že túto školu navštevovali aj bratia Čapkovci.

Úpice má dnes približne 5 800 obyvateľov. V meste je pre návštevníka viac zaujímavosti. V kopci leží Námestie T. G. Masaryka.

Dominantou námestia je kostol sv. Jakuba Väčšieho, postavený v jeho severozápadnej časti. Pôvodne bol drevenou baštou a s okolitým cintorínom boli už spomínané v roku 1350. Kostol dvakrát zničil požiar, v roku 1625 zhorel spolu s okolitými domami na námestí. Nový kostol, tiež drevený dokončili v roku 1629. Už kamenný kostol na námestí postavili staviteľom Jiřim Schottom z Broumova v rokoch 1698 - 1705 a v roku 1705 došlo aj k jeho slávnostnému vysväteniu Tobiášom Beckerom, královohradeckým biskupom. Ide o jednoloďovú stavbu s vežou, trojboko zakončeným presbytáriom a obdlžníkovou sakristiou. Najstarším zvonom, ktorý sa dodnes zachoval v 45 metrov vysokej veži je zvon Jakub z roku 1625, ktorý odlial majster zvonár Martin Schretter z Hostinného. Loď kostola a jeho presbytárium sú zaklenuté valenou klenbou a štukovou výzdobou. Baroková kazateľnica je dielom A. Seidla z Trutnova starobylou pamiatkou je cínová krstiteľnica z roku 1665. V hlavnom oltári je umiestnený obraz sv. Jakuba Staršieho z roku 1730 a sochami sv. Jana Apoštola, sv. Anny, sv. Rozálie a sv. Prokopa od Petra Brandla. Zaujímavý je aj jeden z obrazov v lodi kostola, znázorňuje sv. Floriána a horiaci kostol a námestie v roku 1625. Do Úpice chodíme pomerne často, ale kostol sa nám podarilo návštíviť až teraz, lebo vždy, počas našej návštevy, bol zatvorený. Jeho interier je zaujímavý, dýchajú z neho staré časy. Zvlášť pekný výhľad na loď kostola je z jeho chóra.

Nie menej zaujímavou budovou námestia je Stará radnica, ranne baroková stavba z roku 1678 postavená Kašparem Kloptem. Zadný trakt tejto budovy dostavali v roku roku 1822. Vežu radnice postavenú v roku 1752 prestavali v roku 1957 v pôvodnom barokovom slohu. Veľkou cennosťou vo veži sú hodiny z roku 1665, ktoré patria medzi najstaršie v Čechách. Od rokov 1961 - 1962 v budove Starej radnice sídli mestské muzeum.

Marianský stĺp, barokové súsošie z roku 1724 je nadvädzujúce na výtvarný smer M. B. Brauna. Je umiestnený blízko aspidy kostola, kde ho premiestnili zo stredu námestia počas jeho prestavby v roku 1943.