Ústí nad Labem - Most Dr. Edvarda Beneše

Turistické cíle • Most

Most Dr. Edvarda Beneše • Fotografie (20) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (20 fotografií)

detail konštrukcie

výhľad

Vstoupit do fotogalerie (20 fotografií)

Mosty už od pradávna spájajú mestá, ľudí. V centre severočeského mesta Ústí nad Labem sú mosty tri.

Jeden z mostov, ktorý spája dnešnú časť Ústí nad Labem a Ústí nad Labem Střekov postavili v rokoch 1934 - 1936 cez rieku Labe. Ide o jeden z troch mostov, je to druhý Ústecký most, za jeho výstavby už stál železničný most z rokov 1871 - 1872 približne 500 metrov južne. Išlo o cestný a peší most, v rokoch 1936 - 1968 tiež električkový a od roku 2007 trolejbusový. Navrhol ho architekt, rakúsky inžinier Josef Melan narodený 18. novembra 1853 v Rakúsko - Uhorsku vo Viedni. Pracoval aj na vysokých školách ako profesor vo Viedni, Prahe a v Brne. Považovali ho za jedného z najvýznamnejších priekopníkov železobetónových mostov v období konca 19. storočia. Podľa svojho patentu na svojích dielach nahradzoval pôvodne používané betonové výstuže tuhými priehradovými oceľovými nosníkmi. Rakúsky stavebný inžinier, ktorý niesol tituly Prof. Dipl. Ing. Dr.h. c. Josef Melan zomrel 6. februára 1941 v Prahe vo veku 87 rokov vo vtedajšom Protektoráte Čechy a Morava. O výstavbe nového, v poradí druhého mosta v Ústí sa uvažovalo už v roku 1908, architekt Melan projekt pre jeho výstavbu vypracoval v roku 1928, ale ministerstvo práce ho schválilo až v roku 1931 po vypísaní konkurzu, v ktorom bolo spolu 14 návrhov.

Celková hmotnosť oceľovej mostnej konštrukcie bola 1 760 ton, železné prefabrikáty pre mostné oblúky zhotovili a dodali Vítkovické železárny, pražská firma bratří Prášilů zhotovila nosné priečníky a Georg Schnicht, ústecká firma zhotovila zábradlie a nosníky chodníkov.

So samotnou výstavbou mostu sa začalo 26. marca roku 1934 hĺbením základov pre jeho piliere. V roku 1935 od mája do septembra prebehla montáž nosnej konštrukcie, ktorú tvorila klenba, stĺpy, priečniky a pozdĺžniky, tieto montážne práce previedli Vítkovické železárny. Po montérkych prácach začali práce na železobetónovej deke mostovky. Hrubá stavba mosta bola dokončená na jar roku 1936, následovala montáž koľajiska pre električky, zábradlie a elektroinštalácia. Zaťažkavajúcu skúšku previedli 27. júna 1936 a 9. augusta 1936 už mohli nový most slávnostne odovzdať verejnosti k užívaniu.

Most má dva nosné piliere, rozpätie medzi nimi je 123,60 metra, v tej dobe šlo o najväčšiu vzdialenosť u mostnej konštrukcii v Československu. Celkové náklady na výstavbu mosta dosiahli približne 15,7 milióna korún. Od začiatku až do roku 1938 sa za prechod cez most vyberalo aj tzv. mýtne. Krátko po vojne došlo na moste k tragickej udalosti, z mostu do Labe zvrhli desiatky nemeckých obyvateľov.

Pomenovanie mosta sa menilo v súvislosti od politickej situácie.
Po dokončení stavby most pomenovali Most Dr. Edvarda Beneša, podľa druhého československého prezidenta, narodeného 28. mája 1884 v Kožlanoch. Vo funkcii prezidenta Československa bol od 18. decembra 1935 do 5. októbra 1938. Počas protektorátu ho nahradil Emil Hácha, na miesto prezidenta sa vrátil 2. apríla 1945, funkciu prezidenta Československa zastával do 7. júna 1948, jeho nástupcom sa stal Klement Gottwald. V období od 21. júla 1940 - 2. apríla 1945 bol prezidentom Československa v exile. Edvard Beneš zomrel 3. septembra 1948 v Sezimovom Ústí vo veku 64 rokov.
Prišla ale Druhá svetova vojna, obdobie protektorátu a od roku 1938 most Nemci premenovali na Hermann Göring Brϋcke, tento názov mal do roku 1945. Od roku 1945 do roku 1952 mal most pôvodný názov po Dr. Benešovi. Od roku 1952 do roku 1990 mal most názov Most Nikose Belojannise (1915 - 1952), podľa gréckeho komunistického politika a odbojára, ktorý zomrel vo veku 36 rokov.
Od roku 1990 až dodnes má most zasa svoje pôvodné pomenovanie.