Ústí nad Labem - Popraviště na Soudném vrchu
Poprava, v latinčine executio je vykonanie aktu, najvyššieho trestu, trestu smrti. Tieto akty sa v minulosti, v niektorých štátoch sveta sa aj dnes vykonávajú a to rôznými spôsobami. V minulosti sa využíval aj trest obesením, takýchto dochovaných popravísk sa v Českej republike až tak moc nezachovalo, jedným z mála je severočeské mesto Ústí nad Labem. Slobodné kráľovské mesto po získaní hrdelného práva potrebovalo k najvyššiemu trestu vytvoriť vhodné miesto.
Popraviště, stredovekú šibenicu ako miesto pre verejné popravy vybudovali v roku 1593 na mieste nazývanom Soudní vrch na úpätí vrchu u Větruše. Šlo vlastne o druhé miesto určené pre tieto účely, prvé v tomto kráľovskom meste sa nachádzalo na Červenom vrchu.
Poprav sa na šibenici ale našťastie moc nevykonalo, stálo za tým aj niekoľko faktorov. Mesto v tejto dobe nemalo mnoho obyvateľov, takže v ňom žilo aj menej lumpov a nemalo ani svojho kata, toho si museli najímať z okolia. Podľa povesti mala z centra mesta viesť k popravišťu chodba, to sa ale doposiaľ nepotvrdilo a odsudeného na popravisko viezli z centra mesta pravdepodobne na káre cez celé mesto. Na tomto mieste nepopravili veľa ľudí, bolo ich približne 20.
Koncom 18. storočia mesto o hrdelné právo po Josefínskych reformách vtedajšieho cisára Josefa II. prišlo a miesto popráv postupne začalo chátrať. Šibenica a ostatná drevená časť sa rokmi rozpadla ako prvá, následovala kamenná časť popraviska, poveternostné vplyvy z nej zanechali iba zbytky múra.
Dnešnú podobu bývale popravisko získalo počas opravy neďalekého zámočku Větruše, vtedy opravili kruhovú časť popravišťa, získalo drevenú podlahu a namiesto už nepotrebnej šibenice v strede postavili drevený kríž. Z miesta bývalého popraviska je aj pekný výhľad na časť mesta Ústí nad Labem.
Výstup po schodoch do kruhového areálu v prítomnosti kata musel byť pre odsúdenca asi ťažko opisateľný pocit, dnes po týchto schodoch na bývalé popravisko vystúpi mnoho ľudí - turistov a hlavne sa všetci vrátia po schodoch naspäť a po svojich.
Okolo popraviska vedie aj červeno značená náučná stezka, má pekné infopanely. Od popraviska som sa po tejto červenej vydal k jej ďalšiemu zastaveniu, kde sa návštevník dozvie bližšie o bombardovaní Ústí počas druhej svetovej vojny. Dostal som sa tam s problémami, kraťasy a vysoká tráva a kríky, to moc dohromady nešlo, ďalej by už turista potreboval k výbave krovinorez alebo mačetu. Vrátil som sa späť k popravisku a odtiaľ som do mesta pokračoval po asfaltovej ceste. Na Slovensku sú dnes veľké problémy s medveďmi, stretol som jedného aj počas tejto prechádzky, tento macík bol oveľa menší, bol milý a mal svoje ubytovani v bútľavine stromu ( viď foto ).