Valašské Meziříčí - väzenská kaple Neposkvrneného počatia Panny Marie
História kaplnky sa viaže k roku 1611, vtedy nechal Jetřich ze Žerotínu na mieste domu Jiříka Zašovského postaviť mohutnú renesančnú budovu, ktorá začala slúžiť ako ,, jízdarna koní,,. V tom období boli na Morave len dve tak mohutné budovy používane pre tieto účely, šlo o jízdarny v Břeclavi a vo Velkých Losinách.
V roku 1621, po porážke stavovských vojsk kaplnku zkonfiškovali a neskôr slúžila ako sklad.
Počas napoleonských vojen budova slúžila ako lazaret pre zranených vojakov.
V rokoch 1855 - 1908 budova slúžila ako väzenská kaplnka. V septembri roku 1855 ju olomoucký arcibiskup posvätil Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. Odsúdené ženy do kaplnky chodili k duchovnej úteche. Šlo o jediné zariadenie tohto druhu na Morave a v Slezsku. Medzi uväznenými ženami si mala svoj trest údajne odpykávať aj Maryša, hlavná hrdinka hry bratov Mrštíku.
V období prvej svetovej vojny kaplnku používali ako prádelnu a sklad pre rakúsko - uhorské vojsko.
Po vojne, od roku 1925 kaplnku používala armáda ako zbrojarenskú dielňu.
V roku 1940 nechal vtedajší okresný úrad polovicu budovy zbúrať z dôvodu rozšírovanie cesty. Na krátky čas po druhej svetovej vojne slúžila kaplnka ako telocvičňa Orla.
Posledné využitie časti bývalej jizdárny a neskôr kaplnky bolo ako sklad umelých hnojív a následne zeleniny. V ďalších desaťročiach chátrala, prepadla sa aj jej strecha, ostali iba obvodové múry, hrozilo jej zbúranie.
Na prahu 21. storočia sa radnica rozhodla, že budovu bývalej kaplnky a vedľajšej barokovej sýpky opravia a budu súčasťou zámockého areálu. Kaplnku slávnostne otvorili 17. júna 2008 vernisažnou výstavou Slávne zlínske víly.
V súčastnosti je kaplnka využívana hlavne pre kultúrne účely, koncerty, výstavy a v malom množstve aj pre svadobné obrady. Kaplnka je súčasťou zadného nádvoria zámku.