Veselí nad Lužnicí - kostol Povýšenia sv. Kríža

Turistické cíle • Kostel

kostol

interiér

kazateľnica a hlavný oltár

pri soche Nepomuckého - Karel IV ?

pohľad na hlavný oltár

kostol

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (42 fotografií)

Veselí nad Lužnicí je mesto s približne 6 300 obyvateľmi ležiace na sútoku riek Lužnice a Nežárky.
Po prvykrát sa spomína v roku 1259. Dominantou Veselí nad Lužnicí je dekanský kostol Povýšenia sv. Kríža postavený na vyvýšenine nad hlavnou cestou, takže už pri pohľade z diaľky je pekne viditeľný. Je jednoloďovou stavbou s polygonálnym kňažišťom uzavretým rebrovou klenbou a stredovekými maľbami na jeho severnej stene. Kostol je pôvodne ranogotická stavba, predpokladá sa, že pochádza z roku 1259. Neskôr bol rozšírený v renesančnom slohu a následne podstúpil aj barokové úpravy. Najstaršia čast kostola - portál na jeho južnej strane je romanský, jeho oblúk je už gotický. Gotické sú aj severný a západný vchod a klenby v presbyteriu a sakristii. Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1261 v darovacej listine Voka z Rožmberku Vyšebrodskému kláštoru. Pôvodný kostol bol postavený v romankom slohu, mal drevený plochý strop. Túto rovnú drevenú loď v roku 1658 zaklenuli do oblúku, z tejto doby je aj chór a oratorium. Chrámová predsieň je z roku 1542 a je v renesančnom slohu. Vežu kostola postavili v rokoch 1598 - 1660, jej cibuľovitá strecha je baroková, z roku 1732. a v jej spodnej časti upravili ,,Boží hrob,, s troma erbami Petra Voka, jeho manželky Kateřiny z Ludanic a mestským znakom. Loď kostola je zaklenutá valenou klenbou.
Hlavný oltár kostola je ranne barokový, postavil ho J. Stegmuller v rokoch 1684 - 1690. Oltárny obraz je z obobia okolo roku 1600 a znázorňuje kľačiaceho cisára Heraklia pred v. Krížom. Sú v ňom umiestnené aj sochy sv. Václava, sv. Šebestiána, sv. Apoleny, sv. Barbory a sv. Floriána. Pod triumfálnym oblúkom v lodi kostola sú dva barokové oltáre z roku 1690 a 1740. Na pravej strane je to oltár sv. Jana Nepomuckého so sochami sv. Jana Nepomuckého, sv. Vojtěcha a sv. Prokopa. Na ľavej strane je oltár Panny Marie Radostnej so sochami Panny Marie s dieťatkom a jej rodičov sv. Jáchyma a sv. Anny. Interiér lode kostola bol pôvodne zdobený nástennými maľbami.

Vo veži sú štyri gotické a renasančné zvony Arvita, Marie, Marinek a Kríž, ktoré sú staršie ako veža. Pred skonfiškovaním v dobe protektorátu tieto zvony zachránil vtedajší dekan Brožek.

Pri kostole je zaujímavý kríž, je čierny, s podstavcom. V hornej časti je ukrižovaný Ježiš Kristus, nad podstavcom je soška Panny Márie, obe sú pozlatené. Na podstavci sú po jeho stranách nápisy. Nápis v prednej časti znie : O dobrý Gežjši, Spasiteli mug! nenech swé přehořké umučenj, a smrt na mne zmařenu býti, ale přigmi mne w počet swých wywolených. Nápis na pravej stane postavca : O Gežjši! w gmenu twé chcy umřjti! udél mně žiwota wečnégo, rcy : dnes budeš se mnou wrági. A posledný nápis na ľavej strane postavca : Propugč o Gežjši! aby duše ma milostj božskau ozdobená před mym saudcem se dostawila.

Pravidelné bohoslužby sa v kostole konávajú v piatok o 17:00 a v nedeľu 09:00. Kostol je od roku 1958 kultúrnou pamiatkou.