Vrchteplá - Pamätník SNP

Turistické cíle • Památník

dôstojný Pamätník SNP v obci Vrchteplá z roku 1978 • Fotografie (17) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (17 fotografií)

vence naznačujú, že ľudia nezabúdajú

pohľad na pamätník na vŕšku Hôrka

Vstoupit do fotogalerie (17 fotografií)

Vrchteplá je malou horskou obcou v krásnom prírodnom prostredí Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Obec má približne 250 obyvateľov, prvýkrát sa spomína v roku 1351, patrila zemianskym rodinám Klobušických, Podmanických a panstvu Považská Bystrica.

Dominantou obce je Pomník padlým partizánom na kopci Hôrka nad obcou. Že sa vo Vrcheplej nachádza pamätník z obdobia vojny som vedela už skôr a chcela som si ho pozrieť. To sa mi podarilo až na sklonku minulého roku, v decembri, kedy ani v tejto podhorskej obci a na okolitých kopcoch už nebol sneh, ktorý približne v polovici mesiaca síce napadol, ale dlho nevydržal.

Počas druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania v okolí obce prebiehali hlavne na jar roku 1945 prudké boje partizánov s nemeckou okupačnou armádou. Aj obec sa týchto bojov priamo zúčastňovala a tu sa začal aj zaujímavý príbeh, pre niektorých so smutným koncom. Príbeh som opísala z infopanela.

Počas vojny v obci pôsobila partizánska skupina majora Červenej armády - veliteľa Pavla Zazulova, ktorý pochádzal z Kyjeva. Veliteľ aj členovia jeho skupiny sa poznali s miestnymi obyvateľmi. Nemci boli zvyknutí pohybovať sa vo väčších skupinách na autách, ale dostať sa do Vrchteplej bolo ťažké. Aj napriek tomu veliteľ posielal členov skupiny na vŕšok Hôrka nad obcou, aby pozorovali či sa neblíži nepriateľ. V tom čase bol vŕšok ešte holovrchom. Pamätník na tomto vŕšku nie je náhodou. Prianim veliteľa bolo, keby padol v obci alebo v blízkom okolí, aby ho pochovali na vrchu Hôrka. Jeho želanie sa bohužiaľ naplnilo. 6.2.1945 jeho skupinu prepadli Nemci v obci Kostelec a majora Zazulova Nemci vážne poranili. Stihol ešte zavolať svojho zástupcu Alojza Lusku, odovzdať mu svoju veliteľskú kapsičku a následne sa zastrelil. V Kostelci vtedy zahynul aj partizán Štefan Nemec. Najväčšiu stratu a porážku utrpela partizánska skupina majora Zazulu vo Vrchteplej 4.3.1945, keď Nemci prišli od Bodinej a na hornom konci obce u Pavlíkov zastrelili 7 partizánov. Pochovaní boli pod Svrčinim.

Po skončení vojny 6. mája 1945 sa vo Vrchteplej uskutočnil spoločný pohreb všetkých 10 partizánov, ktorí padli vo Vrchteplej a okolí a boli prevezení na vŕšok Hôrka.
Je tu teda pochovaný Pavol Zuzulov nar. 1920, veliteľ Červenej armády, ďalej sú tu pochovaní :
Štefan Nemec, nar. 1922 - partizán
Ivan Douhan - podporučík, ukrajinský občan
Anton Tamáši Bednár z Plevníka
Rudolf Hollý, nar. 1921, študent z Poděbrad
Eduard Babák, nar. 1927, partizán ČR
Stanislav Babák, nar. 1923, partizán ČR
Ivan Zámurko, partizán z Kaukazu, padol v Hradnej
a dvaja neznámi vojáci.
Ako vidieť mnohí tu padli ďaleko od svojich domovov.

Aby bol malý cintorín na Hôrke dôstojný, občania ho ohradili železným plotom a osvetlili ho. Alojz Luska, pochádzajúci z Moravy, z obce Lhota pri Vyškove, ktorý prevzal velenie po majorovi Zazulovi, ešte veľa rokov po vojne chodieval aj so svojími spolubojovníkmi na oslavy SNP do Vrchteplej. Alojz Luska cez Povstanie nosil so sebou ruský automat - samopal, ktorý potom daroval obci Vrchteplá do pamäznej izby, aby návštevníci videli a mohli si aj poťažkať, akú ťažkú zbraň museli partizáni všade nosiť.

Prvý spomienkový akt sa uskutočnil 10.6.1946, nazvaný bol Národná púť k mohyle partizánov vo Vrchteplej. V roku 1949 na tomto mieste vybudovali pamätník padlým v SNP. Dnešný pamätník vybudovali v roku 1978. Pietny akt sa potom uskutočňoval každý rok, zvlášť pri okrúhlych výročiach bol sprevádzaný bohatým kultúrnym programom. Napríklad pri 25. výročí SNP tu sopievali aj populárni speváci Jarmila Šuláková či Jožka Severín z Moravy.

Po roku 1989 spomienkové oslavy SNP začali upadať do zabudnutia, bolo to však len prechodné obdobie. Postupne oslavy začínajú opäť ožívať. Ľudia si stále uvedomujú a pripomínajú hrôzy vojny a ľudia každoročne prichádzajú k spoločnému hrobu vzdať úctu za ich statočnosť v SNP.

O tom, že ľudia nezabúdajú svedčí opravený pamätník, kde boli obnovené chýbajúce písmena na menách padlých i mottu. Potvrdzujú to aj naše fotky, ktoré sme spravili medzi vianočnými sviatkami. Vŕšok je dnes zalesnený, ale je k nemu vyšlapaná cestička. Vence, ktoré sa nachádzajú pri pamätníku sú dôkazom, že sa na tých, ktorí padli nezabúda - veniec pri príležitosti SNP od mesta Považská Bystrica i obce Vrchteplá, strany Smer či jednej súkromnej osoby - ženy.

Pod vŕškom Hôrka, neďaleko Pamätnej izby sa nachádza infopanel o tejto udalosti. Z neho som aj čerpala môj príspevok, lebo sa mi veľmi páčil.

V roku 1949 na tomto mieste vybudovali pamätník padlým v SNP. Nový, dnešný pamätník vybudovali v roku 1978 a to podľa návrhu akademického sochára Stanislava Bíroša a akademického maliara Pavla Maňka. Tvorí ho veľká železobetónová plošina o rozmeroch 11x19,5 metra, na ktorej sú umiestnené dva štvrťkruhové betónové pylóny vysoké 10,5 metra. Pylóny znázorňujú spolužitie dvoc národov vedľa seba - Čechov a Slovákov. Na oboch pylónoch vo vnútornej strane sú umiestnené liate plastiky.
Na pravom pylóne je to plastika bojovníkov, pod ktorou je zoznam známych a neznámych partizánov padlých na okolí počas II. svet. vojny.
Na ľavom pylóne je plastika smútiacej matky nad mŕtvym synom a pod ňou je citát Júliusa Fučíka: "KAŽDÝ, KTO VERNE ŽIL BUDÚCNOSŤ A PRE JEJ KRÁSU PADOL, JE POSTAVOU VYTESANOU Z KAMEŇA".
Hornú časť pylónov spája kovová hviezda.
Pred pylónmi je kovový kruh, je umiesnený na betónovom podstaveci, slúži na umiestňovanie vencov. Na vydláždenej ploche oproti pylónom je betónový polkruh s brevenými hranolmi určený na sedenie, sú tu tri stožiare na vyvesovanie vlajok.