výstup na Košecký hrad

V piatok 3. januára sa už počasie akosi umúdrilo, vyšlo slnko a tak som sa s dcérou vybral k zrúcanine Košeckého hradu. Začali sme v obci Košecké Podhradie, ktoré sa skladá z Košeckého Podhradie, Veľkého Košeckého Podhradia a patria k nej i samoty Háj a Sokol. Obec leží asi 7 kilometrov východne od okresného mesta Ilava v Podhradskej doline.

Prvá zmienka o obci je z roku 1397, ale zistilo sa, že na tomto území ľudia sídlili už v dobe hallštattskej. Obec patrila panstvu Košeca a v minulosti sa jej obyvatelia okrem poľnohospodárstva zaoberali i tkaním plátna a výrobou korýt.

Začali sme od rozcestníku pri autobusovej zastávka v Košeckom Podhradí a pokračovali sme po zelenej turistickej značke okolo cintorína a domu smútku, pomedzi domy v obci. Odfotili sme si i niekoľko starších domov a na okraji obce zvoničku. Na kopci za obcou sa musí odbočiť doľava, a ďalej po zelenej značke sa ide chvíľu po lúke, je tu i ohnište s lavičkami. Potom už chodník vchádza do lesa a postupne sa kľukatí až na vrchol, kde sa z pôvodného hradu zachovali už iba časti múrov jeho základov. Zrúcanina tohto hradu sa nachádza na skalnatom kopci bočného výbežku Strážovských vrchov v nadmorskej výške 456 metrov. Na základe nálezov sídliskovej vrstvy v údolí pod hradom a nálezov veľkomoravských črepov sa predpokladá, že na mieste stredovekého hradu bolo starodávne slovanské opevnenie.

Prvá zmienka o hrade je z roku 1272 a prvým jeho majiteľom bol gróf Smaragdus. Roku 1323 hrad vlastnil Demeter de Nechte a po ňom Tomas Kazima. Po nich bol hrad kráľovským majetkom až do roku 1404, kedy ho darom získal Mikuláš, brat Stibora z Beckova. Roku 1429 hrad získala zemianská rodina Lieskovských, nazývaná tiež Kasai alebo Košecký, ktorá sa tiež postarala o hospodársky rozvoj hradu a okolitého majetku. Pretože ale boli sympatizanti a priamo sa pridali k husitom, kráľ Matej Korvín po upevnení svojej moci im za zradu odobral hrad i okolité pánstvo, a jeho majiteľom sa stal Blažej Maďar. Tým sa to ale neskončilo, rodina Košeckých s husitmi hrad získali späť, ale mali ho do roku 1467, kedy Blažej Maďar s vojkom získal späť majetok darovaný kráľom. Blažej Maďar v roku 1490 zomrel, jeho zať a dedič Pavol Kiniži zomrel o štyri roky neskôr. Kedže nemali potomkov, hrad sa dostal do rúk Zápoľských. Po nich sa stál majetkom Petröciho, ten však pripravoval únos na Leopolda I., bol odsúdený na smrť, a tak radšej utiekol i so svojími synmi do Sedmohradska. Palatín Pavol Esterházi hrad v roku 1670 vojensky obsadil, v ďalšom roku ho cisárske vojsko demolovalo a nakoniec ho vyhodili do vzduchu a ďalšie storočia už len postupne dokonávali jeho skazu a dodnes sa z neho už nezachovalo skoro nič.

Tento kopec, kde kedysi hrad stál sa ale určite oplatí navštíviť, ponúka pekné okolité výhľady na Strážovské vrchy, Košecké Podhradie a okolie. Výstup nie je namáhavý, v kľude to zvládnete za približne pol hodiny. S dcérou sme si pri foteni prvosienok - petrklíču, ktoré tu pekne kvitli povedali, že dnes nám počasie vyšlo, je také pekné, jarné.