Loading...
V obci Zašová na Valašsku sa pri kostola nachádza aj bývalý kláštor, ktorý založil katolický rád s ficiálnym názvom : Rád Najsvätejšej Trojice pre vykupovanie zajatých otrokov.
Najskôr začnem asi všeobecne o zakladateľoch kláštora.
Rád trinitárov vznikol na základe sna jedného francúzskeho mnícha Jána z Mathy (1154 - 1213 ), ktorý videl vo sne anjela, držiaceho ruky nad dvoma otrokmi. Predpokladal že je to znamenie a to ho spolu s Felixom z Valois viedlo k založeniu rádu Rád Najsvätejšej Trojice, známejší pod označením trinitári. Tento rád je jedným z najstarších európskych rehoľných spoločenstiev. Rehoľa, ktorej hlavným poslaním bolo vykupovať zajatcov a otrokov, bola potvrdená bulou pápeža Inocenta III. zo 17. decembra 1198.
Triniráti nosili biele rúcho s červenomodrým krížom na prsiach a hnedým plášťom.
Pri prehliadke bývalého kláštora trinitárov v Zašovej sme videli veľa obrazov, ktoré sú dielami mníchov. Na obrázkoch častým námetom bola práve socha anjela s dvoma zajatcami, obraz zakladateľa rádu Jána z Mathy, zobrazovali aj členov rádu s krížom na hrudi či obraz Panny Márie Zašovskej.
Tieto diela predávali a to bol jeden zo spôsobov ako získať príjmy na vykupovanie otrokov z moslimského zajatia.
Ako sa ale trinitráti dostali do Zašovej ? Toto tak okrajovo súvisí aj a naším okresným mestom Ilava. V Ilave bol totiž laickým reholníkom v Trinitárskom kláštore Václav Vranečka, ktorý bol bratom zašovského rektora Bartolomeja Vranečky. Začiatkom 18.st. sa tento rád usadil v Prahe a Václav usiloval o to aby si kláštor trinitári mohli vybudovať aj na Morave.
Po mnohých márnych pokusoch konečne cisár Karol VI. ( 1685 - 1740, otec Márie Terézie ) a ostatné potrebné úrady súhlasili s tým, aby bol kláštor vystavený práve v Zašovej. V budove bývalého kláštora nám sprievodca ukázal kópiu o vzniku kláštora, na ktorej sa práve nachádza aj podpis cisára. Isto k tomuto rozhodnutiu prispela aj skutočnosť, že novostavba kostola v Zašovej nemala ešte zaistenú duchovnú správu. 15.7.1725 bol teda zašovský kostol zverený aj s obrazom Panny Márie Zašovskej do opatrovania bratom trinitárom. Ešte toho roku bol položený základný kameň pre výstavbu kláštora. Koncom roku 1728 sa trinitári presťahovali do vybudovaného východného krídla. Kláštor mohol mať najviac 13 reholníkov.
Zašovskí trinitráti boli požehnaním pre obec, pozdvihli materiálnu, duchovnu aj kultúrnu úroveň života obce. Zaoberali sa bádateľskou činnosťou, šľachtením nových odrôd ovocia a údajne v tejto zemepisnej oblasti začali pestovať ako prví zemiaky. Opravovali a zvelaďovali aj kostol - pristavali zakristiu, dostavali dvojicu veží a priečelie kostola obohatili o sochy zakladateľov rádu. Kazateľnica, krstiteľnica, dva bočné oltáre a unikátny vstavaný nábytok zakristie ( mali sme možnosť pri prehliadke ho vidieť ) dodnes pripomínajú obdobie kedy tu boli trinitári.
Bohužiaľ v roku 1783 boli výnosom cisára Jozefa II. niektoré kláštory zrušené a ten zašovský patril k nim. Zo súpisu z toho obdobia vyplýva, že kláštor bol jedným z najchudobnejších na Morave, ale v celách mníchov boli nájdené prístroje na skúmanie fyzikálnych a atmosférickych javov a v kláštornej knižnici sa nachádzalo okolo 2500 kníh. Cisár Jozef II. nechával najčastejšie kláštorné budovy prestavať na kasárne ( trinitársky kláštor v Prehe ) alebo na veznice ( kláštor v Ilave ). Zašovský kláštor mal vlastne šťastie, že časť zostala cirkvi a zbytok budovy bol predaný podnikateľom.
Čo sa stalo s kláštorom po jeho zrušení ?
Menšia časť kláštora bola premenená na faru. Zašovský farárom sa stal predstavený zrušenej zašovskej reholnej komunity. Zostávajúcu časť kláštora odkúpili súkromníci a budova slúžila k podnikaniu. O tomto období pôvodného kláštora sa moc nevie. Napríklad sa vie, že sa tu začínala výroba gobelínov, ktporá bola neskôr presťahovaná do Valašského maziříči a je tam dodnes. Bola tu aj beliareň plátna a farbiareň látok. Tieto činnosti dosť zničili budovu kláštora, bola prestavovaná podľa požiadaviek podnikateľov. Časť kláštora odkúpila obec a premiestnila sem obecnú školu.
V roku 1901 podstatnú časť kláštorného komplexu odkúpil vítkovický Spolek sv. Jozefa, ktorý fungoval hlavne ako sirotinec. O zverencov sa starali hlavne reholné sestry a do kláštora sa tak čiastočne po viac ako 120 rokoch vrátil reholný život. Sprievodca nám ukázal fotky na ktorých boli chovanci ústavu. Tí napríklad museli aj čiastočne pracovať, vykonávali ľahšie práce, napríklad sa starali o bylinky v kláštornej záhrade, aby tak prispievali k chodu ústavu. V roku 1911 ústav pre svoje chovanky vystaval budovu školy. Bolo pristavané aj jedno poschodie jednej časti budovy kláštora.
Nástupom socializmu bohužiaľ museli sestry areál opustiť. Ďalej sa bývalý kláštor využíval ako pomocná škola, domov dôchodcov a naposledy od roku 1985 tu bol umiestnaný Domov pre osoby s kombinovaným, prevažne mentalným zdravotťným postihnutím. Počas tranformácie sociálnych služiab museli členovia domov opustiť a boli včlenený na iné miesta do nových kolektívov. Nie všetci to ľahko znášali, mnohí tu prežili veľkú časť svojho života a ľudia v obci s nimi boli tiež už zžití.
Využitie bývalého kláštora dnes :
V roku 2014 v dôsledku tzv. transformácie sociálnych služieb prestali byť objekty kláštora využívané. O objekt požiadala obec Zašová a následne obec dostala objekt do užívania. V roku 2016 vzniká spolok Matica zašovská, ktorá rozmýšla ako čo najlepšie využiť priestory bývalého kláštora. Matica má predstavu, že bývalý kláštor bude slúžiť turistim, pútnikom, ale napríklad časť objektu by mohla slúžiť pre žiakov umeleckej školy. Má to byť priestor verejne prístupný, má poskytovať priestor pre spoločenský a kultúrny život. Tu Matica spolupracuje s obcou a miestnou farnosťou. Vydala nové pohľadnice Zašovej, podielala sa na niekoľkých spoločenských a osvetových akciách v prospech revitalizácie zašovskéh kláštora a propagácie pútnického miesta Zašová.
Dnes sú v bývalej "ústavnej" škole z roku 1911 ubytovaní seniori.
Počas našej návštevy sme si časť bývalého kláštora prezreli. V prízemnej časti kláštora ( len táto bola sprístupnená ) boli rozvešané obrazy pripomínajúce pôsobenie trinitárov, ale aj sirotinec. Tiež sa tu nachádzali zaujímavé práce jedného architekta, ktorý počas voľna zužitkováva starý odpadový materiál a vytvára zaujímavé práce, mnohé z nich boli zábavné.
Prednáška o kostole a bývalom kláštore bola pútava, nezažili sme ju od začiatku, tak nevieme či bola poriadaná v rámci "Otevřené brány" alebo "Dny otevřenýcch dveří" alebo pri nejakej inej príležitosti. Pán sprievodca, ktorý síce zastupaval svoju dcéru, mal tiež o kláštore veľa zaujímavých informácii. Boli sme radi, že sme sem zavítali práve v čase otvorenia kostola i kláštora.